Z obce od miestneho parkoviska na hrady vedie žlté turistické značenie. Na parkovisku sa nachádzajú dva prístrešky a tiež socha sv. Krištofa, ani som netušila že svätý s takýmto menom vôbec existoval. Dočítala som sa o ňom nasledovné:
Svätý Krištof je katolícky a pravoslávny svätec. Žil počas vlády rímskeho cisára menom Decius. Je patrónom cestovateľov, pútnikov, v modernej dobe prenesene automobilistov. Jeden zo štrnástich svätých pomocníkov. Katolíci o ňom rozprávajú príbeh odlišný od príbehu pravoslávnych kresťanov. /zdroj wikipédia/
Ale necháme Krištofa Krištofom a pokračujeme lesnou cestou, ktorá ide okrajom hory a neskôr už miernym stúpaním k smerovníku Sedlo pod Gýmešom. Odtiaľto pokračujeme žltým turistickým značením na Studený hrad. Je to odbočenie zo smeru na hrad Gýmeš, kde vedie od smerovníka zelené značenie, ale je to krátka zachádzka, bolo by na škodu také pekné výhľadové miesto obísť.
Studený hrad, teda drevené hradisko, bolo postavené na bočnom výbežku tríbečského vrchu Dúň, na kremencovej hôrke v nadmorskej výške 432 metrov. Po hrade však tu už nenájdeme žiadne stopy, hrad zanikol v 13. storočí. Vysoké kremencové bralá strmo padajú do doliny, táto oblasť je horolezeckým tréningovým terénom. V okolí rastú rôzne skrútené stromy a tiež sú zaujímavé stromy, ktoré už vyschli, či aj popadali do terénu.
Z kremencových brál Studeného hradu je polkruhový výhľad na okolité kopce a tiež na môj ďalší cieľ, hrad Gýmeš.
V lesoch sa často ozýva klopanie ďatla, je to však plachý vták, buď mi uletí z dohľadu, alebo sa skryje medzi konármi stromov. Preto ma potešil jeden klopkajúci na vrcholci konára, až doma som skúmala aký to môže byť vták, keď ďobe s tak širokým zobákom ako kačica.
Až ďalšia fotografia ma utvrdila v tom, že čo je to za vtáka, celkom som sa pobavila... on neuletel, lebo ma nevidel.
Od Studeného hradu sa vraciam k smerovníku a pokračujem zeleným turistickým značením na hrad Gýmeš, ale o tom až v ďalšej časti.
