Svoradova Jaskyňa
Kto bol Svorad? Svätý Svorad bol benedíktínsky mních, ktorý sa narodil pravdepodobne v roku 980 v Poľsku. Odtiaľ prišiel do Nitry , kde vstúpil do kláštora sv. Hyppolita na Zobore a prijal meno Andrej.
Keď dovŕšil 40 rokov, mohol odísť z kláštora a žiť ako pustovník podľa hesla:“ Modli sa a pracuj!“
Traduje sa, že viedol pustovnícky život práve v malej jaskyni neďaleko kláštora. Neskôr sa k nemu pridružil jeho žiak, Benedikt a spolu pustovníčili v oblasti Skalka pri Trenčíne.
Keď cítil že prichádza jeho posledná hodina, vrátil sa do kláštora, kde okolo roku 1034 zomrel.
Svorad bol prvým slovenským svätcom, oficiálne ho svätorečil v roku 1083 pápež Gregor VII. Je patrónom mesta Nitra a nitrianskeho biskupstva, jeho pozostatky súuložené v katedrále sv. Emeráma v Nitre.
K Svoradovej jaskyni sa dostaneme od liečebného ústavu na Zobore, prístup je dobre označený.
Nachádza sa tu aj Svoradov prameň, ktorý bol zdrojom pitnej vody pre neďaleký kláštor. V súčasnosti prameň zásobuje blízky liečebný ústav.
V stúpaní k Svoradovej jaskyni je krížová cesta. Jednotlivé zastavenia sú drevené stojany s tabuľami zastrešené plechovou striežkou. Od tradičnej krížovej cesty sa však líšia tým, že na každé zastavenie je venované náboženským témam a svätcom.
Podrobnejšie krížovú cestu popisuje Miroslav Lisinovič v nasledujúcom blogu: https://blog.sme.sk/lisinovic/spolocnost/putovanie-po-slovenskych-kalvariach-cxvi-zobor
Od posledného zastavenia chodník stúpa k jaskyni.
Svoradova jaskyňa je dlhá 30 metrov priechody medzi jednotlivými časťami sú však úzke, tak sa vchádza len do prvej, vstupnej siene. V interiéri sa nachádza kríž a obraz. Jaskyňa je voľne dostupná.
Nad jaskyňou sa nachádza prírodná rezervácia Zoborská lesostep a je tu umiestnený kríž s výhľadom na mesto.
Kláštor a kostol na Zobore
Po prehliadke jaskyne a okolia od liečebného ústavu vedie značenie ku kláštoru. Ten sa nachádza nad areálom ústavu. Pri mojej poslednej návšteve bol kláštor nedostupný, areál uzatvorený, tak po uvoľnení opatrení snáď budem mať väčšie šťastie.
Značenie vedie okrajom lesa nad liečebným ústavom cez mostík. Bránka je síce otvorená, ale je tu natiahnuté pletivo. Ktosi ho už nadvihol, tak tiež podliezam popod pletivo.
Prvými obyvateľmi kláštora boli benedektíni. Kto boli a sú benediktíni? Je to najstarší katolícky mníšský rád ktorý existuje dodnes. Ich heslo je: „Modli sa a pracuj!“ Ich cieľom bolo dosiahnutie vyššej úrovne obyvateľstva nielen v náboženskej oblasti. Ich čas sa delil na velebenie Boha a fyzickú prácu.
Benediktínsky kláštor na Zobore bol pravdepodobne založený v 9. storočí. V 11-13. storočí tento kláštor plnil úlohu duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku.
Práve mnísi vysadili na Zoborských stráňach viniče, založili tradíciu vinohradníctva. Odtiaľto sa víno vyvážalo aj do zahraničia.Význam a postavenie kláštora 14. až 15. storočí postupne klesá nastal úpadok rádu. V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra. Posledný mnísi odišli z kláštora v 15. storočí.
Biskup Blažej Jaklin dal postaviť priamo na mieste stredovekého chátrajúceho kláštora nový. A povolal do kláštora kamaldulskych mníchov.
Kamaldulsky, tkz. biely mnísi, je rád ktorý hlása prísnu askézu a pokánie. Okrem modlitieb a fyzickej práce venovali sa aj vedám.
Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián. Ktorý bol nielen botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy. Známa je aj legenda o krídlach, na ktorých úspešne zlietol z kopcov. A práve Cyprián začal svoj pustovnícky život v Zoborskom kláštore.
V roku 1782 cisár Jozef II. rozpustil niektoré podľa neho neužitočné rády bol to koniec pôsobenia kamaldulov na Zobore.. Z areálu kláštora sa zachovala dvojpodlažná budova, ruina kostola sv. Jozefa, obnovený bol jeden príbytok rehoľníkov.
Obydlie mnícha.
Model kláštora s kostolom a s dvojpodlažnou budovou.
Najviac zachovalá je dvojpodlažná budova ktorá sa doteraz využíva.
