Vyhlásená bola ešte v roku 1907 z dôvodu ochrany komplexu ryolitových skál a zriedkavej fauny a flóry.
Szabóova skala je približne 90 metrov vysoký skalný útvar vytvorený sopečnou činnosťou, nad obcou Lehôtka pod Brehmi v okrese Žarnovica, v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Skala je pomenovaná podľa uhorského geológa Jozefa Szabóa, ktorý sa významne zaslúžil o poznanie a dokumentáciu Štiavnických vrchov.
Nedávno som bola na opačnej strane sklenoteplickej doliny, na Bralcoch,, kde sú tiež zaujímavé skalné útvary. Odkiaľ boli výhľady práve na Szabóovu skalu, teraz to bude opačne.
Na skalu vedie žlto značený turistický chodník z obce Lehôtka pod Brehmi. Časť chodníka je súbežná so zeleno označeným turistickým chodníkom.
Ráno v obci je tiché, až keď vychádzam nad obec, spoza ohrady na mňa hľadí s počudovaním zimno odetá ovca.
Keď vchádzam na okraj lesa, pochopila som začudovaný výraz ovce, kde tá Ide? Nemá pílu. Skratka ťažba, konáre všade a blato.
Našťastie tento úsek nebol dlhý a už stúpam lesným chodníkom ku skale. Je to krátka trasa, z obce sa dá zvládnuť za pol hodiny. Prichádzam k miestu na ktoré sa budem vracať, kde zelené značenie smeruje vľavo ale na skalu žlto označený chodník vpravo.
Z chodníka sú prvé výhľady na Bralce nad ktorými vychádza ranné slnko.
Výhľad na sklennoteplickú dolinu.
Na vrchole Szabóovej skaly je postavený kríž, na skale v priehlbinke je ako keby malé jazierko už pokryté tenkou vrstvou ľadu.
Výhľady z vrcholu do Žiarskej kotliny.
Z výhľadu sa vraciam späť a budem pokračovať zeleným turistickým značením k jednotlivým výhľadovým bodom tejto rezervácie až pod Kapitulské bralá. Je mi jasné, že výhľady do diaľky nebudú len na Bralce oproti, odkiaľ presvitá slnko. Celá trasa je vlastne až na jeden úsek, kde prudko sa zvažuje dolu, prechádzková tvorená vlnovkou, jesenným lesom so skalami.
Výhľady zo skál.
Protisvetlo má tiež svoje čaro, osvetľuje smrekovce do zlatova a posledné zbytky listov do červena. V lese vznikajú pekné pruhy z tieňov vysokých stromov.
Prichádzam k studničke a k brehu potoka Teplá. Neskôr pod Kapitulskými bralami značený chodník prechádza na druhú stranu cesty, vedúcej do Sklených Teplíc a pokračujem mladým lesom k rekreačnej oblasti a k rybníku.
Pred rybníkom sa nachádza neudržiavané rekreačné stredisko s mnohými chatkami i s bazénom, tu by si prišiel na svoje bloger venujúci sa urbexu. Neviem komu patrilo a prečo to zostalo v tomto stave, bolo by to zaujímavé zistiť komu nevadí, že jeho majetok sa nevyužíva a stráca na svojej hodnote. Je to škoda v takom peknom prostredí.
V okolí malého rybníka sú pekné, zachovalé chaty a zrejme aj využívané. Rybník z časti už bol primrznutý, odtiaľto je aj výhľad na Kapitulské bralá, ktoré sú prírodnou pamiatkou s 5. stupňom ochrany.
Neďaleko rybníka sa nachádza zastávka autobusu a tu aj končím, ďalší pekný deň, on ešte ale pokračuje, o tom nabudúce..
