Niektoré z nich už zanikli, avšak funkčných zostalo 24 tajchov, ktoré slúžia ako zdroj pitnej vody, slúžia tiež na rekreačné účely, či rybolov.
Štiavnické vrchy mali bohaté ložiská zlata a striebra avšak postupne povrchová ťažba prechádzala hlbšie do podzemia, kde už nepostačovala ľudská či zvieracia sila. Na pohon čerpacích a ťažobných zariadení jedinou možnou alternatívou sa stala voda.
Kvôli nedostatku vodných zdrojov v týchto horách sa vytvorila sústava umelých vodných nádrží, tajchov, kde sa zachytávala zrážková voda, ktorej energetický potenciál sa využíval na pohon banských zariadení.
Aj keď snahy o výstavbu týchto nádrží boli už v 16. storočí, k rozsiahlej realizácii došlo až v prvej polovici 18. storočia. V roku 1700-1701 postavil hlavný strojný majster Adam Unger čerpací stroj poháňaný vodným kolesom, bol to začiatok využívania sily vody v baníctve.
Postupne sa vybudoval dômyselný vodohospodársky systém umelých vodných nádrží, napájaných a navzájom pospájaných zbernými, spojovacími a náhonovými jarkami.
Na budovaní tohto systému mali veľkú zásluhu Matej Kornel Hell a Samuel Mikovini. Hellov syn, Jozef Karol Hell, v roku 1755 uviedol do prevádzky svoj vynález, Hellov vzduchový čerpací stroj, ktorému okrem vody na pohon slúžil aj stlačený vzduch. Baníctvo v Štiavnických horách v týchto rokoch dosahovalo svoju zlatú éru.
Na výstavbe tajchov pracovali stovky až tisícky mužov a žien. Na mieste kde mal byť vybudovaný tajch sa najskôr očistili svahy až na skalu. Staré štôlne sa vyčistili a vyplnili nepriepustným ílom, ktorý sa ubíjal. Základ hrádze tvorilo nepriepustné tesniace teleso. Po nabití troch radov mocných dubových kolov sa tieto vyplietli prútim a medzi steny sa navozil íl. Tento íl sa tiež hutnil a ubíjal aj za pomoci oviec a kôz ktoré sa tadiaľ preháňali. Z oboch strán sa navozila hlina, ktorá sa opevnila kameňom na návodnej strane, na vzdušnej bola podopretá kamennou patkou. Do vzájomne prepojených tachov s jarkami sa dokázalo nazbierať až 7 miliónov kubických metrov vody.
Tajchy sú rozdeléné podľa miest kde sa nachádzajú a to:
Štiavnické tajchy
Piarske tajchy /okolie Štiavnickýcjh Baní/
Vyhnianske tajchy
Hodrušské tajchy
Belianske Tajchy /okolie Banskej Belej/
Kolpášske tajchy /okolie Banskeho Studenca/
Tajchy Ottergrund a Klinger patria do sústavy Štiavnických tajchov.
Tajch Ottergrund
Bol postavený v roku 1746, s hĺbkou 6,6 metra. Je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických horách, v nadmorskej výške 801 metrov. Voda z neho slúžila na pohon stúp v poli Michalštôlne. Je to veľmi pekný aj keď nie veľký tajch, dostaneme sa k nemu Náučným chodníkom Milana Kapustu. Od tajchu je vidieť Banskú Štiavnicu i známu Štiavnickú Kalváriu.
Už cestou k tajchu sú výhľady na Banskú Štiavnicu a v priblížení na jej zákutia.



Navôkol kvitne lupina.





Tajch Ottergrund




Tajch Klinger
Predchodcu tajchu Klinger dal postaviť J.K.Hell pred rokom 1760. Jeho voda poháňala vodočerpacie stroje šácht Žigmund a Ondrej. V 19. storočí bol tajch prestavaný, pôvodná hrádza sa rozobrala a postavila nižšie. Najväčšia hĺbka tajchu je 21 metrov.
V roku 1850 na „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“ viedenská vláda nariadila vznik kúpalísk. Na Klingeri sa vybudovali šatne a plávajúce bazénové plte.
Klinger je jedným z najkrajších tajchov a na kúpanie sa využíva doteraz.





Medzi Piarske tajchy, v okolí Štiavnických Baní, patrí Tajch Počúvadlo.
Tajch Počúvadlo.
Je zo všetkých tajchov najväčší, s rozlohou 12 ha, aj najnavštevovanejší. Je nielen rajom rybárov, či milovníkov vodných športov, ale aj východzím bodom pri výstupe na najvyšší vrch Štiavnických vrchov, Sitno. Počúvadlo dosahuje hlbku 11 metrov, taj bol postavený bol v rokoch 1775-1779.
Tajch má päť hrádzí, ako jediný z tajchov, hlavná hrádza bola až do 19. storočia najvyššia v Európe.









Upútal ma "strom zákazov", asi by bolo jednoduchšie umiestniť ceduľu čo je dovolené.

Mnohokrát premýšľam nad tým, ako je možné takéto rozsiahle a prepracované diela tak v krátkom čase postaviť bez tých mechanizmov čo máme teraz k dispozícii. Keby sa teraz malo takéto dielo vybudovať, koľko by to trvalo? Asi nekonečno...