Pri výletoch dodržiavam určité zásady a to:
1, zohľadňujem vek a fyzickú zdatnosť
2, všetky miesta ktoré navštívime mám už v nohách, teda viem presne čo nás čaká, s deťmi neriskujem
3, sledujem počasie a prispôsobujem tomu aktivity
4, okrem povinnej výbavy, akou je dostatok tekutín, potravín, vždy mať so sebou lekárničku a naplnenú aj peňaženku.
Ale toto zrejme poznajú rodičia ako aj starí rodičia.
Prvým našim krátkym výletom bola návšteva Lietavského hradu. Tu som testovala najmladšiu účastníčku, obstála na výbornú, hoci to bola jej prvotina. Drobné nôžky zvládali aj v horúci letný deň trasu z Lietavy, časť Majer, na Lietavský hrad.
Pokračovanie chodníka je v tieni lesa až k smerovníku pod hradom.
Goticko renesančný hrad Lietava v nadmorskej výške 635 metrov, bol postavený v rokoch 1267 až 1278 rodinou Baláššovcov. Neskoršími majiteľmi hradu boli Bebekovci, Pavel Kiniži, Mikuláš Kostka a Thurzovci.
Hrad bol administratívnym, obytným, ako aj vojenským centrom. Tento hrad nebol nikdy dobytý. Od roku 1770 bol hrad opustený a začal chátrať.
Vďaka Občianskemu združeniu na záchranu Lietavského hradu sa na hrade sa uskutočňujú konzervačné a rekonštrukčné práce.
Zákutia hradu Lietava.
V zastrešených miestnostiach sa nachádza stála expozícia o histórii, zbraniach ako aj o archeologických nálezoch v okolí. V malom bufete je možnosť sa občerstviť, ako aj kúpiť si drobnú pamiatku z výletu.
Ako o každom správnom hrade, aj o Lietavskom koluje nasledovná povesť:
Od tých čias, čo sa Jánošík stal kapitánom hôrnych chlapcov, nastali na Slovensku iné časy. Zemianstvo celého Slovenska pokladalo Jánošíka za postrach, veď nikto si nikdy nebol istý, či ho Jánošík nepoctí svojou nevítanou návštevou. Zemani si neprestajne lámali hlavy nad tým, ako by Jánošíka mohli lapiť. I teraz sa zišli na lietavskom hrade páni z troch stolíc: z Trenčianskej, z Turca a Liptova. Medzi najznámejších patrili Teplanský z Liptova, Jesenský z Turca či Skalka z Trenčianskej stolice. Hostina bola bohatá a po hodovaní začala vážna debata. Zemani navrhovali, ako Jánošíka zlapať, ale každý nápad zase zamietli, pretože sa zdal byť neuskutočniteľný. Pán Skalka prišiel s takýmto návrhom: Keď bude o niekoľko dní v Žiline veľký jarmok, tam sa všetci zídeme aj so svojimi hajdúchmi a Jánošíka nebadane obkolesíme a zlapeme. Jeho návrh prijali zemani oduševnene a jednohlasne. Pán Skalka po prednesení návrhu Lietavu opustil a zábava pokračovala až do svitania. Zrazu sa otvorili dvere a do hradu vbehol zblednutý a vyľakaný Skalka. Pýtal sa či zemani majú svoje šperky a šable. Všetci naň pozerali akoby spochabel, až kým im Skalka nevyrozprával, aké nešťastie ho postretlo. Cestou na Lietavu prepadol jeho sprievod Jánošík s družinou, vyzliekli ich a preobliekli sa do ich šiat, Jánošík si dal na hlavu parochňu a prilepil si fúzy aby si všetci mysleli, že to je Skalka. Takto preoblečený Jánošík sa na Lietave celý čas za Skalku vydával a zemania to nespoznali. Pravému Skalkovi uverili až keď skontrolovali svoje koče, v ktorých po kožuchoch, šperkoch a zbraniach nebolo ani chýru ani slychu.
Nuž tak radil na Lietave Jánošík , ako ho majú chytiť. Ale vtedy nebola prišla jeho hodina, a preto sa ho pánom nepodarilo lapiť.
