Východiskovým bodom je pre mňa obec Terchová, časť Biely Potok. Nachádza sa tu aj dostatočne veľké parkovisko, hotel Diery ako aj predajnička suvenírov a občerstvenia.
Tento nenápadný potok ma bude sprevádzať skoro celou mojou trasou.
Je skoré ráno, nikde nikoho, na začiatku mojej túry má víta iba osamelý baran. Bol fotogenický, ale keď sa však rozbehol k bráničke fotografovať ho z blízka som už veľkú odvahu nemala.
Jánošíkove diery alebo len Diery je sústava tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. /zdroj Wikipédia/
Horský potok sa postupne počas rokov zarezával do vápencového a dolomitového podložia a tým vytvoril tiesňavy, kaňony a vodopády.
Vedľa potoka zároveň s modrým turistickým značením vedie aj náučný chodník s popisom flóry a fauny tejto lokality.
Časť Dolné diery je najmenej fyzicky náročná a zvládnu ju aj malé deti.
Dostávam sa k smerovníku Podžiar. Na druhom brehu potoka je koliba Podžiar, patrí sa aj domácim dať zarobiť, tak ako prvý hosť si tu dám kávu.
Odtiaľto pokračujem modrým turistickým značením už cez Horné diery. Tento úsek už je obtiažnejší s množstvom rebríkov.
Pod Pálenicou opúšťam modré značenie a idem lesnou cestičkou so zeleným turistickým značením do sedla Podžiar.
Lesnú cestičku vystriedam lúkou, z ktorej sú nádherné výhľady.
Zo sedla naspäť k Podžiaru vedie žlto značený turistický chodník, v bufete mi dobre padne čapovaná kofola. Späť do Bieleho Potoka pokračujem žltým značením lesom a cez Nové diery.
Celková dlžka trasy je 8 km, čas potrebný podľa smerovníkov 3.10 hod. Mne to trvalo o niečo viac, s prestávkami a s fotografovaním, ale ešte do večera zostáva pár hodín na Terchovské srdce.
