Výhodou bolo, že sa ku mne pripojili dve dovtedy pre mňa neznáme parťáčky, ktoré už túto trasu poznali, nemala som ani predstavu o tom čo ma cestou čaká a aká je tam náročnosť.
Vychádzali sme z Podlesku zeleným turistickým značením. Aby sme predišli davom tak sme vyrazili zavčasu, ešte sme čakali na predajcu návštevných lístkov.

Príjemný lesný chodník nás zaviedol do rokliny.


Roklina sa nachádza v severnej časti Slovenského raja v blízkosti turistického centra Podlesok. Celou roklinou preteká rovnomenný potok, ktorý pramení na vrchole a vlieva sa do Veľkej Bielej vody, ktorá je prítokom Hornádu. Roklina dlhá asi 4 km je orientovaná severným smerom a jej najznámejšími vodopádmi sú Okienkový vodopád, Korytový vodopád a Misové vodopády. /zdroj Wikipédia/
Sucho spôsobilo, že vody bolo v rokline minimálne teda je zrejmé, že ani vodopády nebudú výdatné. Ale aj tak si neviem predstaviť ako by som tade šla keby bol tok výdatný.

Prvé rebríky, zatiaľ máme dosť ľudoprázdno.


Zeleň navôkol, príjemný chládok v rokline, čo po horúcich letných dňoch vyhovuje.



Drevené rebríky vystriedal železný pri Misovom vodopáde. Ako som aj predpokladala, tej vody nie je veľa.


Pohľad z vrchu, jasne naznačuje, že prvé už dlho nebudeme a mladé nohy nás predbehnú.

Pohľad vpred však naznačuje, že koniec prechádzke a bude sa musieť zabrať.




Okienkový vodopád. Meno dostal podľa skalného okienka nad ním.


Jazierko pod vodopádom.

Tie najexponovanejšie úseky máme za sebou a pokračujeme ďalej korytom Suchej Belej k studničke, kúsok lesom a odtiaľ ku Kláštorisku už žltým značením.




V lokalite Kláštorisko neďaleko ruín kartuziánskeho kláštora bolo vybudované v roku 2010 pietne miesto venované obetiam Slovenského raja.



Chlapi hôr zostali v horách – navždy tu do pamäte pútnikov vrástli. Epitaf záchranárom ktorí zahynuli pri záchrannej akcii.

Posilnený obedom a oddychom sme prezreli ruiny kláštora z 13. storočia.





Odtiaľto už pokračujeme zeleným turistickým značením až pod Kláštorisko, odtiaľ vedie žltá trasa ktorá sa napája na červenú, s tou sa dostávame späť do východzieho bodu, Podlesku.
Je to už len prechádzková trasa lesnými cestami a chodníkmi.


Na Podlesku síce vyzeralo, že prichádza búrka, ale našťastie túto oblasť obišla a neskalila plány na ďalší deň ktorý sme sa dohodli zas absolvovať v trojici.
