Cesta vedie najskôr lesom a práve tu sa oplatí na chvíľu spomaliť a obzerať sa okolo seba. Popri chodníku totiž rastie chránený strom, ktorý je chránený už od roku 1983. Ide o približne 250-ročný jaseň štíhly, ktorý svojimi rozmermi rozhodne nepatrí medzi bežné lesné stromy. V prsnej výške dosahuje obvod jeho kmeňa až 634 centimetrov, dorastá do výšky približne 30 metrov a koruna má šírku okolo 20 metrov. Pri pohľade na jeho mohutný kmeň si človek ešte viac uvedomí, koľko rokov a príbehov tento strom pamätá.
Stúpanie pokračuje ďalej a charakter lesa sa postupne mení. Listnatý les začína prechádzať do ihličnatého a spolu s pribúdajúcou nadmorskou výškou sa mení aj atmosféra okolo chodníka. Serpentíny smerujúce na Buchlov nás však napokon opäť privedú medzi listnaté stromy.
A potom sa medzi nimi objavia prvé andezitové bralá. Môj cieľ, Buchlov je na dohľad.
Vrchol Buchlova sa nachádza v nadmorskej výške 1040 metrov a vedie naň viacero značených turistických chodníkov. Napriek tomu nejde o masovo navštevovaný vrchol, čo je možno jedna z jeho najväčších predností. Človek tu môže kráčať lesom v pokojnej atmosfére a postupne sa približovať k miestam, ktoré ponúkajú naozaj výnimočné výhľady.
Veľká časť Buchlova je súčasťou prírodnej rezervácie Buchlov a už samotné skalnaté partie dávajú tomuto miestu osobitý charakter. S pribúdajúcimi výškovými metrami je čoraz jasnejšie, že záverečné metre výstupu budú stáť za to.
Vrcholové skaly Buchlova a výhľady.
Samotný vrchol tvorí andezitová platňa, na ktorej je upevnený malý dvojkríž. Bola som tu už dávnejšie, niektoré veci sa odvtedy zmenili. Na skalnatom výstupe pribudli stúpačky a reťaze, ktoré dnes pomáhajú pri bezpečnejšom zdolávaní záverečnej časti.
A ich prítomnosť určite nie je zbytočná. Najmä za daždivého počasia, keď sú skaly mokré a klzké, alebo počas zimy, keď ich môže pokrývať ľad či sneh, bol výstup bez týchto podporných prvkov podstatne náročnejší a nebezpečnejší. Teraz je cesta na vrchol istejšia, no aj tak si posledné metre vyžadujú trochu opatrnosti.
Stačí sa otočiť a všetka námaha zo stúpania je odmenená. Z vrcholu Buchlova sa otvára kruhový výhľad, ktorý zďaleka nekončí pri okolí samotného Vtáčnika. Pred očami sa rozkladajú ďalšie vrchy a pohoria a pri dobrej viditeľnosti je výhľad ešte pôsobivejší.
Buchlov tak nie je len ďalším bodom na turistickej trase. Je miestom, kde sa spája pokoj lesa, mohutnosť andezitových skál, príbeh starého jaseňa a napokon aj odmena v podobe výhľadov. Možno práve preto pôsobí jeho vrchol tak príjemne, nie je preplnený turistami, no pritom ponúka všetko, čo človek od horského výstupu očakáva.
Po výstupe na tri vrcholy pohoria Vtáčnik mám za sebou síce náročný a miestami poriadne namáhavý deň, no zároveň krásny deň plný zážitkov. Každé stúpanie, skalnatý úsek aj chvíle, keď už nohy začínali cítiť prejdené kilometre, stáli za to. Domov si tak neodnášam len únavu, ale najmä množstvo krásnych spomienok, výhľadov a pocit, že tento deň strávený v horách mal naozaj zmysel.
