Pohorie Vtáčnik vzniklo vulkanickou činnosťou, ako mnoho pohorí u nás a je budovaný najmä andezitmi. Veľká časť jeho vrcholu je Národnou prírodnou rezerváciou, s 5. stupňom ochrany, ktorá bola vyhlásená ešte v roku 1950 a novelizovaná v roku 1993 na rozlohe 245,62 ha. Predmetom ochrany sú typické vrcholové spoločenstvá buka, ktorý tu je vystavený extrémnym klimatickým pomerom, tkz listnatá kosodrevina.
Na Vtáčnik vedie viac značených turistických trás a to z obce Kľak, z Kamenca pod Vtáčnikom, z Prochota či z obce Podhradie, alebo Bystričany.
Hrebeňom Vtáčnika prechádza aj červeno označená Ponitrianska magistrála. V tomto pohorí sa dajú skombinovať aj rôzne okruhy.
Moja trasa vedie Náučným chodníkom z Gepňárovej doliny, táto trasa je najviac využívaná turistami, aj keď dajú sa zvoliť aj menej náročné varianty. Náučný chodník je súbežný so žlto označeným turistickým chodníkom.
V Gepňárovej doline sa nachádza veľké parkovisko, ktoré hlavne počas víkendov je vo veľkej miere využívané. Treba počítať ale s tým, že i keď to nie je dlhá trasa, okolo 6 kilometrov, je to neustále stúpanie až do cieľa a prekonávanie prevýšenia 900 metrov.
Avšak celá trasa na vrchol je pekná, cez bukové lesy, s občasnými výhľadmi, pásom ihličnatého lesa.
Chodník prechádza mostíkom cez Kamenický potok, neskôr popri amfiteátri a z diaľky už vidieť lezeckú skalu Hrádok. Je to najvyššia andezitová stena na Slovensku. K nej sa dostaneme buď neoznačeným chodníkom pod skaly a potom zaisteným až hore, alebo lezecky značeným chodníkom na vrchol skál. Dnes však na Hrádok nepôjdem, dni sú krátke a ešte som vlastne možno v prvej štvrtine trasy.
I keď miestami sú stromy už bez lístia, sú miesta, kde sa ešte farebné lístie na stromoch drží a taktiež na nižších porastoch. Les oživujú aj na hrubo machom obrastené balvany.
Cestou sú inštalované informačné tabule náučného chodníka, slnko osvetľuje posledné farebné listy.
Chodník vedie cez menšiu lúku, nad ňou sa nachádza prameň a je tu vybudované sedenie.
V lese, vedľa chodníka je pamätník padlým partizánom v tejto oblasti.
Náučný chodník viackrát prekračuje zvážnicu. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa objavuje na stromoch a v okolí je zamrznutá inovať. A tiež aj mrazom vyzdobené ihličňany .
Pod smerovníkom Siahy sa nachádza studnička, sedenie a kríž.
Prechodom cez ďalšiu zvážnicu sa dostávam do pásu ihličnatého lesa.
Potom je to už stúpanie na vrchol Vrchol Vtáčnika bukovým lesom.
Vrcholové partie Vtáčnika sú porastené čučoriedkami a tiež zakrpatenými bukmi.
Vrchol Vtáčnika je čiastočne odlesnený, na vrchole je umiestnený kríž a tiež je tu vybudované sedenie.
V dolinách je inverzia vidieť nejasne len ďaleké štíty hôr. Ale aspoň niečo, lebo na tomto kopci nemávam šťastie na pekné výhľady. Nejasne dovidieť na Kľak, Strážov so Strážovskými vrchmi, Malú a Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a dokonca je vidieť aj Kriváň. Možno to bude nabudúce lepšie, raz by sa mohol Vtáčnik nado mnou zľutovať.
Výhľady z Vtáčnika
Výhľady v priblížení, Kľak sa už schoval do hmly.
Späť sa vraciam rovnakou trasou ale už minule som bola vyzvaná sem nedávam tieňový pozdrav, tak teraz to napravím, pozdravujem z Vtáčnika.
