Deň pekný síce bol, ale ráno to vôbec tak nevyzeralo, v dedine hmla a cestou sa mi zdala ešte hustejšia. Trasu začínam v dedine Súľov od kostola žltým turistickým značením po sedlo Patúch.
Naberám smer Súľov Hradná z hlavnej cesty sa odbáča vľavo, pokračujem uličkou medzi domami. Sú tu aj takéto dreveničky, ale aj nové domy.
Prechádzam za dedinu popri lúke. Hmla sa mi zdala čoraz hustejšia, tak som si krátila chvíle fotografovaním pavučín za rannej rosy. Neskutočné čo vedia tie malé pavúčiky napliesť.
Z diaľky slnko dávalo znamenie, že môžem pridať do kroku za svojim cieľom.
Hmla sa ešte držala v dolinách ale už to vyzeralo viac optimisticky ako na začiatku.
Zatiaľ po tejto žltej trase skoro žiadne stúpanie, lesná cestička, celkovo ľudoprázdno až na troch cyklistov a dvoch motorkárov. Slnečné lúče mi kúzlili cestou. Aj tá hmla má svoje čaro.
Krásnymi pohľadmi naladená prichádzam do sedla Patúch. Tu mením žltú turistickú trasu za zelenú a už to bude riadne do kopca.
Fotím menej, rátam kroky. Prečo? Vždy keď mám ťažší terén tak počítam kroky, koľko urobím bez zastavenia? Najskôr 200-300 ale čím je trasa náročnejšia tak aj počet krokov medzi jednotlivými prestávkami ubúda. Vlastne sa takto motivujem ešte 10 a bude sto atď. Možno pre niekoho úsmevné ale mne to pomáha.
Konečne na ďalšej skale zahliadnem našu vlajku je tu teda už Žibrid. Už len hore na ňu pomocou reťazí a kochať sa výhľadom.
Žibrid (867 m.n.m) je druhý najvyšší vrch Súľovských vrchov. Na jeho vrchole sú mohutné skalné bralá, z ktorých je dobrý výhľad na západ do Súľovskej kotliny. Výhľad na východnú stranu je znemožnený lesným porastom. /zdroj Wikipédia/
Cieľ mám čiastočne splnený ešte musím nájsť budzogáň. Ale bolo to ľahšie ako som predpokladala Od zeleného turistického značenia je tabuľka so značkami až k budzogáňu. Teraz koľko metrov som vystúpala musím zas dolu.
Cestička vedie cez mladý porast ku skalnému útvaru. Keď som naň vystúpila podo mnou bol budzogáň v plnej kráse.
Keď som zišla k nemu mne to skôr pripadalo ako strašidelná hlava na krku. Samozrejme som ho vyfotila z každej strany. Práve pri budzogáne som stretla prvého pešieho turistu na mojej trase.
O skalnom budzogáni existuje jedna legenda, ktorá vysvetľuje jeho vznik. Teda v minulosti na tomto svahu rástol Hromodub. Jedného dňa okolo neho prechádzal obor, a keďže mu chýbal budzogáň, tak si povedal, že si z toho Hromodubu vyrobí nejaký. Ako si tak vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, tak sa veľmi nahneval a z celej sily ho zapichol do zeme a preklial ho a z budzogáňa sa stala skala, ktorá tam stojí dodnes.
Od budzogáňa pokračujem náučným chodníkom smerom na Rajecké Teplice, tento chodník sa križuje s chodníkom so žltým turistickým značením a tým sa vlastne aj vraciam na začiatok túry. Hmla už úplne vymizla, tak cestou mám výhľady ktoré som ráno nevidela.
