Vo Vysokých Tatrách je množstvo značených turistických chodníkov, na svoje si prídu sviatočný turisti, ale tiež aj tí zdatnejší. Vysoké Tatry sú aj strediskom zimných športov. Aj keď veterná kalamita v roku 2004 jej ubrala z krásy, postupne sa príroda spamätáva aj keď to ešte zrejme potrvá roky.
Po návšteve Tatranského dómu je veľmi pekná, krátka prechádzková trasa Náučným chodníkom Hrebienok.
Chodník vedie od reštauračného zariadenia k smerovníku Pod húpačkami. Tu sa nám naskytnú výhľady na rovinatý kraj pod Vysokými Tatrami a tiež na zasnežené tatranské končiare.
Tento chodník je značne frekventovaný a je súčasťou Tatranskej magistrály. Miestami však bola možnosť postáť a odfotografovať štíty hôr, či výhľad do doliny pod Tatrami.
Chodník je síce vychodený ale navôkol vidieť na kameňoch a popadaných stromoch hrubú vrstvu snehu.
Od smerovníka Náučný chodník vedie popri toku Studeného potoka na Starolesnianskú Poľanu k Rainerovej chate. Oblaky postupne zakrývajú štíty hôr.
Rainerova chata, predtým útulňa, bola postavená v roku 1865 Jánom Jurajom Rainerom, ktorý bol v tom čase nájomcom Starého Smokovca. Bola to jedna miestnosť, postavená z kameňa, s malými okienkami. Po jeho smrti začala útulňa chátrať
1876 bola síce obnovená ale už turistov nelákala. Vedľa nej bola v roku 1884 postavená chata Kamzík, ktorá mala poskytovať služby turistom. Chata Kamzík bola v roku 1980 asanovaná.
Od roku 1997 sa dostal chatu do prenájmu p. Petrasa, chatu zrekonštruoval a dnes slúži turistom na krátke zastavenie sa a občerstvenie, ktoré Rainerova chata ponúka. Okrem toho vo vnútri chaty je malá expozícia horolezeckého a nosičského náčinia a fragmenty z lyžiarskej histórie a je tu zriadené IOnformačné centrum TANAPU.
Okrem rôznych akcií ktoré sa tu konajú je tu každoročne postavený snehový Betlehém. Verili by ste, že aj na sochu zo snehu, potrebujete povolenie?
https://www.teraz.sk/regiony/v-tatry-chatar-p-petras-dokoncil-sn/762697-clanok.html
Takže na území Vysokých Tatier v každom prípade nestavajte snehuliaka.
Aj keď už p. Petras st., nie je nájomcom Rainerovej chaty, tú má v prenájme jeho syn, tak dúfam a verím, že ešte tých Belehémov budú stavať na tomto mieste dlhé roky pre potešenie nás všetkých.
Ďalšou atrakciou je líška Eliška, ktorá úplne stratila plachosť a pózovala turistom ako modelka.
Od Rainerovej chaty vedie Náučný chodník k ďalšej, k Bilíkovej chate, popri vodopádoch Studeného potoka. Potok tečie pod hrubou vrstvou snehu, medzi popadanými stromami. Inokedy zurčiaci potok ani nie je počuť, vidieť ho je len miestami.
Bilíkova chata má tiež bohatú históriu. Na jej mieste stála v roku 1875 Ruženina chata, v roku 1884 k nej bol dostavaný turistický hotel. Obe však neskôr vyhoreli. V roku 1893 sa na ich mieste postavili dva hotely aj tie mali rovnaký osud v roku 1927 vyhoreli. V roku 1934 na tomto mieste bola otvorená Guhrova chata, ktorá bola neskôr rozšírená. Po II. svetovej vojne sa dostavala turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka, ktorého Nemci v roku 1944 popravili. Bilíkova chata posklytuje okrem reštauračných služieb aj ubytovacie služby
Od Bilíkovej chaty vedie chodník už späť na Hrebienok, ešte krátko sa zastavujem pri Szilagyiho pavilóne
Je to najstarším objektom nachádzajúcom sa na Hrebienku vo Vysokých Tatrách pomenovaný Dezidera Szilágyiho ktorý bol v rokoch 1889-1895 bol nielen ministrom spravodlivosti ale aj milovník a propagátor Vysokých Tatier. Objekt bol daný do užívania v roku 1904. Z pavilóna je výhľad do doliny.
Ešte posledný pohľad na neďaleký Lomnický štít a vraciam sa späť do Starého Smokovca.
V Starom Smokovci, ktoré najstaršou tatranskou osadou, je súčasné administratívne centrum Vysokých Tatier, sa nachádzajú rôzne ubytovacie a reštauračné zariadenia postavené v charakteristickom vysokohorskom štýle.
.
Nájdeme tu neogotický drevený kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý sa považuje za jednu najkrajších kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách.Tohto času je kostol v rekonštrukcii.
Kostol bol postavený v roku 1888 v alpskom štýle. Navštívil ho v roku 1995 aj pápež Ján Pavol II. Ktorý sa vyjadril nasledovne:“ Slovákov a Poliakov Tatry nerozdeľujú, ale dvíhajú k Pánu Bohu“
Prvý tatranský Grand hotel bol postavený v roku 1904.
Pekný deň v zimných Vysokých Tatrách sa končí, slnko zapadá, ešte posledný pohľad na naše veľhory, ktoré oživilo lietadlo letiace nad tatranskými končiarmi.
