Zatiaľ jej máme, i keď už sa prejavuje v niektorých oblastiach jej nedostatok, naučíme si ju vážiť viac? O tomto premýšľam, keď nachádzam vyschnuté studničky, potoky. Rada sa popri rôznych tokoch, nádržiach prechádzam, pokiaľ ešte sú, tak je nádej, ale dokedy?
Obdivujem vždy odrazky stromov, kríkov, modrej oblohy na hladine. Niekedy je aj sivá, ale aj tá má svoje čaro.
Kým pred pár týždňami kačky si spolu bezstarostne randili pri vode, teraz už kačacia mať má svoje povinnosti.
Iná nádrž, iný deň, hladina vody je ako zrkadlo. Kačíc ani iných vodných vtákov niet, len vodník sa usmieva do vodného zrkadla.
Bolo by pekné vidieť v okolí nádrže žlté polia repky, mohol by to byť pekný kontrast s modrou oblohou, avšak nie celkom to vyšlo.
Pekné sú aj západy slnka pri vode.
Pri inej nádrži randia spolu ropuchy, ich kŕkanie počuť ďaleko, máj je aj mesiacom lásky...
Ešte je síce modrá obloha, mám čas, tak si na ten západ slnka trochu počkám.
Hladina vody sa sfarbuje do zlata až do červena.
Keď zhasne posledný lampáš, je čas na návrat.
