Z hrádze rieky vidieť na malé letisko, vedľa je priemyselný park. Teraz však lietadlá neboli žiadne na ploche, na poli lovil len jeden dravec.
Hrádza rieky bola ešte mierne primrznutá ale slnko postupne roztápalo námrazu.
Vykukli aj prvé kvietky, ako aj bahniatka vŕby, ako predzvesť prichádzajúcej jari.
Na tieto miesta radi chodia aj psíčkári a tiež bežci.
V diaľke prechádzal osobný vlak a na hlavnej ceste traktor vytvoril kolónu vozidiel.
Chcela som ísť bližšie k rieke, nafotiť jej tok ale... to množstvo rôzneho plastového odpadu, fliaš, igelitu ma odradilo. Čo sme to za ľudia? Ešte aj zviera v chlieve má svoj kútik...
Pole pripravené na jarnú výsadbu, v pozadí dedina.
Starý mlyn, zrejme mladne, je ohradený a vidieť že sa prerába.
Odtiaľto sa vraciam poľnou cestou k labutiemu jazeru. Nie je to Labutie jazero od Čajkovského, je to vlastne štrkové jazero, rybník a sídli tu väčšia komunita labutí.
Niektoré sa zdržiavali vedľa na poli, spásali zeleň.
Iné plávali oproti, zrejme sú naučené na prikrmovanie.
Prelet a labute to je ako prelet malého vrtuľníka, ten som nezachytila, len pristávanie.
Táto sa ma asi hanbila, nechcela sa fotiť.
Neďaleko prebehli srnky na chvíľu zajastrili a zmizli v húštine.
Posledné fotografie a aj ja sa chystám na návrat.
