Záleží od kondície a dostatku času. V zimnom období treba rátať s tým, že dni sú kratšie. Tak aj moja prechádzka bola krátka. Prešla som náučný chodník Hrebienok a obdivovala zasnežené Tatranské štíty. Tieto pohľady ma tešili ale zároveň pre mňa boli aj smutné pri spomienke na Vysoké Tatry spred rokov. Pozostatky dolámaných, chorých stromov sa týčili ako nemé výkričníky....
Studený potok a jeho ozdoby, ľad v naturálnej podobe vytvarovaný prírodou.
Stopa obyvateľa hôr, radšej ani nechcem vedieť akého.
Ešte posledné pohľady na Tatranské štíty od Bilíkovej chaty.
Možno nabudúce to bude Lomnický štít, teraz len v priblížení.
Altánok pod Hrebienkom, pohľad do doliny.
Hrebienok sa zahusťuje je najvyšší čas na odchod.
To som ešte netušila, že Tatry sa so mnou rozlúčia v posledných lúčoch slnka.
