O stromoch

Písmo: A- | A+

Chodníkom na vrch Vtáčnika ma upútali stromy ktoré boli výnimočné, iné ako tie vzpriamené, ťahajúce sa rovno za slnkom. Staré, duté, krivé, neopakovateľne jedinečné...

Naozaj sa stromy nedotýkajú korunami, každý z nich má svoj vlastný priestor.

Obrázok blogu

Kmeň ako keby nepatril k tejto korune, alebo opačne?

Obrázok blogu

Držia sa silno, ako keby zaťatými pazúrmi, aby vietor nemal šancu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skala o ktorú sa možno oprieť, niekedy však strom aj tú skalu rozruší.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Môžeme sa hrať aj na skrývačku.

Obrázok blogu

Z tohto by mohol byť obrovský prak.

Obrázok blogu

Všetky navôkol sú rovné, ale my sme výnimočné.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na dvoch nohách sa istejšie stojí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Že by aj stromy mali akné?

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Už v rozvinutejšom štádiu...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tento strom má zrejme starosti, kôru mraští.

Obrázok blogu

Si unavená? Sadni si na konár a bude ti dobre...

Obrázok blogu

Taká stromopusa.

Obrázok blogu

Strašidielka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Čím bližšie som však k vrcholu Vtáčnika, tým viac je tých vykrútených, zdeformovaných stromov, tu je výnimočný rovný strom, možno ho tu ani niet.

Bučiny tu nadobúdajú charakter listnatej kosodreviny, podpísal sa na ne vplyv extrémnych klimatických podmienok.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A čo ešte zvláštne som videla? Zrejme ďateľ sa pomýlil a miesto toho aby ďobal do stromu, tak sa snažil zobákom kameň rozbiť, alebo si zobák brúsil. Na kvalitnejšiu fotografiu ma však do svojej blízkosti nepustil...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu