Z diaľky som zahliadla fialové pole, áno, je to makové políčko. Spomenula som si na babkine rezance s čerstvo pomletým makom, to bola dobrota. Ale aj pohľad na rozkvitnuté pole potešil.
V troch farbách fialová, zelená a modrá.
S kostolnou vežou pribudli ďalšie farby.
Pribudol aj jeden votrelec, inakosť čo oživila makové políčko.
Ďalšie pole už len zelené.
Vyplašila som jedného ušiaka. Zajaca stretnúť na poliach začína byť vzácnosť.
Kostol nad dedinou je obrastený šípkami ako z rozprávky o Šípkovej Ruženke.
Sokolík krúžil navôkol, potom si sadol na elektrický stĺp, odtiaľ sme si hľadeli do očí. Neskôr prilietal aj ďalší, ale on si svoje miesto s výhľadom obhájil.
V diaľke stojí osamelý strom v poli.
Čerešne sú však bližšie aj pár plodov sa našlo.
Dedinky a mesto v údolí.
Kľukaté poľné cesty.
Domček schovaný v poli, či osamelý strom je čas na návrat.
Už len sa rozlúčiť, možno nabudúce sa sem znovu vrátim...
