Pred pár rokmi to bolo iné. Od piatej už bol v plnom nasadení, väčšina obyvateľov bytovky chodila na šiestu do práce. Deti do jaslí, škôlok, alebo školskej družiny. Tým drobcom sa ráno vstávať nechcelo, tak bolo aj toho plaču po chodbách. Až po šiestej hodine zostalo ticho.
Detí je menej, ubudlo aj predškolských zariadení, ubudlo aj tých ktorý chodia pravidelne do práce.
Živo začína byť až o šiestej keď otvoria malé potraviny. Počuť rozpravu skupinky, čo sa tam pravidelne schádza na svoje ranné pivo. Pofajčievajú, popíjajú, nadávajúc na systém ktorý im nedá prácu, na nedostatok peňazí, na malé sociálne dávky. Posťažujú sa vzájomne, vypijú svoj ranný mok, dofajčia pár cigariet a okolo siedmej sa roztratia do svojich domovov. Dosť sa tomu divím ako sa môže niekto ráno už nalievať pivom, sťažovať sa na nedostatok a to podľa nich málo im vystačí na každodenné pivo a cigarety.
Stratené existencie, ktorým tento systém aj vyhovuje, z tejto skupinky je málo pravdepodobná cesta von.
O siedmej nastupuje druhá skupinka oblečená v oranžových vestách, volám ich rýchla rota. Vybavený náradím, vreckami na odpad. VPP niekto sa za ne hanbí, odvracia svoju tvár keď vidí niekoho známeho navôkol. Aj ja som spoznala v rýchlej rote svoje bývalé spolupracovníčky ako sa šikovne oháňali metlou. Nepoznám ich osudy, prečo prišli o prácu ako veľa iných. Taká je doba, zlá.
Tí čo chcú pracovať odpratávajú odpadky po tých ktorí vystávajú každé ráno so svojim pivom, po tých ktorý doma majú vyupratané, nikde nech nie je ani smietka, ale v pohode odhodia odpad na chodník. Áno nerobia to zadarmo, chápem odpratávanie lístia, úpravu okolia, ale prečo by mali zbierať odpady po iných? To nechápem. Nie raz som prechádzala v zahraničí, mestami, mestečkami, zastala som aj na opustenom parkovisku. Nikde ani smietka, ba ani len ohorok z cigarety na zemi. Iný národ iná kultúra, náš „občan“ zrejme nikdy nebude na takej úrovni.
Milšia mi je však táto rýchla rota, aspoň je snaha si privyrobiť a nie mlieť prázdne reči ukrivdených pri pive.
Ďalšou skupinkou ktorá sa trochu neskôr zobúdza, sú hľadači pokladov. Svoje poklady hľadajú po kontajneroch, veľa dobrých, ešte použiteľných vecí vyhadzujeme a im sa zídu.
Či už pre seba, alebo do zberu kde si pár centov zarobia za odovzdané suroviny. Veľa je v kontajneroch aj potravín, ľudí lákajú akcie, aj keď je to na hranici doby spotreby. Ale každý človek má len jeden žalúdok a veľa potravín akciových či neakciových skončí práve v kontajneroch. Keď nájdu svoje poklady presúvajú sa k ďalším, je to nevyčerpateľný zdroj.
Ruch ustáva, len pár aut prejde po ceste.
Sedím a premýšľam, aj toto je tvár demokracie, ale toto sme chceli? Dá sa ešte z tohto kruhu von? Bude lepšie? Otázky na ktoré nemám odpoveď.
