Stromček oprášený umelým snehom pripomína ten skutočný zasnežený v lese, ani v lese nepadá sneh len na ten stromček, tak máme zasneženú celú obývačku kompletne. Je to paráda môže sa znova upratovať, aj keď zas musím uznať, že tento sneh sa neroztápa ani v plusových teplotách, takže aspoň mokro nie je.
V blízkom parčíku som si odtrhla pár vetvičiek borovice, šípky, aby to trosku aj voňalo urobila som vianočnú ikebanu. Na počudovanie tu napadalo snehu v hojnom množstve, takže je pravá vianočná atmosféra. Rozhodli sme sa sláviť sviatky tradične slovensky, takže na stole by nemal chýbať kapor. Obchody sú síce plné rôznych rýb od sladkovodných po morské, ako aj rôzne morské živočíchy ale nášho akosi obyčajného kapríka sme si museli dopredu objednať. On vlastne bol neobyčajný vynikal svojou malosťou a cenou. Drahšia ako akákoľvek iná ryba, skrátka vzácnosť ktorú treba patrične aj zaplatiť.
Angličania vlastne náš štedrý deň majú ako obyčajný pracovný, i keď skrátený, ich hlavný sviatok je prvý sviatok vianočný. Žije tu veľa národov a národností rôzneho vierovyznania a teda aj rôznych tradícii. Tradičné a zrejme aj spoločné pre všetkých je pravdepodobne sviatočné prejedanie sa, i keď každý máme rôzne špeciality na sviatočných stoloch. Vidieť to aj v nákupných centrách, preplnené košíky s rôznymi potravinami, chvíľami má človek pocit že nie sviatky idú, ale zrejme má vypuknúť čo nevidieť svetová vojna a každý sa predzásobuje koľko sa len dá a koľko odvezie.
Tradičným anglickým sviatočným jedlom je pečený moriak, keď som vyberala z nášho kapríka tie drobnučké kosti, bola by som vymenila naše tradície, nech aj oni vedia čo to je po pôste sa hrabkať a objedať si milimetríkové kúsky rybieho mäsa aby som nenatrafila na kostičku. Ale aj tak hrdinsky som zvládla našu večeru bez ujmy na zdraví. A pod tým našim zasneženým stromčekom som našla aj svoj balíček. Ježiško nepochopil, že už nie som dieťa a ani neposlúcham, že mi nič nepatrí. Ale aj tak tento balíček potešil, veď človek je občas stále tým dieťaťom.
Anglické darčeky nosí akýsi Father Christmas, nestretla som ho síce ešte, ale ani toho nášho Ježiška, tak to bude asi niečo podobné, darčeky dáva do vianočnej pančuchy, ešte že je nová a nepoužitá, pozitívne na tej pančuške však je, že sa veľa do nej nezmestí, tak sa ušetrí na darčekoch. My máme svoje tradičné medovníčky oni svoj Christmas puding, čo však nie je puding v tom našom klasickom ponímaní ale skôr taký ovocný koláč s hrozienkami s orieškami, skratka dobrota od ktorej sa priberá rovnakou intenzitou ak nie väčšou ako od našich koláčikov.
Tradičným zvykom sa už u nás stalo posielanie sms správ s prianím pre priateľov a známych už sme upustili od našich tradičných vianočných pohľadníc. Tu sa v hojnej miere využívajú takzvané Christmas cards, posielajú sa buď poštou alebo odovzdávajú sa osobne A aj ja som dostala takú jednu, teda som sa tu neudomácnila a nemám svojich anglických známych. Iste majú tu ďalšie a ďalšie odlišné zvyky a tradície, ale jedno je spoločné snáď pre všetkých, aspoň raz v roku v čase vianočnom byť so svojimi blízkymi, vytvoriť atmosféru pokoja a pohody. O tom sú predsa Vianoce, škoda že k tomu potrebujeme ten sviatok a ten pokoj a pohodu nemáme po celý rok.
