Ale keďže je tu všade ďaleko, iné mi nezostáva len sa to naučiť. A uč však starého psa novým kúskom. Prvá jazda, v očiach smrť, pravidlo dvanástej hodiny, do ktorého pruhu sa zaradiť a hlavne keď ma to ešte lákalo nabrať opačný smer. Akí sú Angličania šoféri? Z mojich doterajších chabých skúsenosti musím napísať ohľaduplní. Aj keď vie, že má prednosť, ale vidí moju chaotickú jazdu, radšej ma nechá nech si idem svojou cestou, alebo tiež nakúka strana kde má podľa nich sedieť vodič nie je tam nik a auto ide, no ktovie kde sa vyberie? V každom prípade moja prvá jazda sa dá prirovnať k jazde smrti. Teda ja som mala smrť v očiach.
Druhá, to som už pochopila závažnosť situácie, že inak to nejde musím, teda dopadla horšie ako prvá, ten hlboký pocit zodpovednosti za svojho spolujazdca mi bránil v sústredení sa na cestu a hlavne na to čo mi vlastne hovorí, aké rady dáva. Jasné, tak isto ako kedysi v autoškole hovor si čo chceš, ja mám volant v ruke. Takže som usúdila, že keď nebudem mať ten pocit zodpovednosti tak sa to rýchlejšie naučím. Teraz chodievam na svoje skúšobné jazdy už len sama. A musím aj samú seba pochváliť, ide mi to čoraz lepšie, len ešte si nahlas odpočítavam prvý výjazd, druhý výjazd... ale o nič nejde, nik ma nepočuje teda aj keby ma počul, aj tak mi nerozumie.
To čo sa mi však stále nedarí, tak to je trafiť do cieľa. Ale zas čo je pozitívne, vždy trafím domov. Moja slabôstka, ktorú si idem zajtra po tretí krát vyskúšať je Lidl. Už som tam dvakrát netrafila, možno sa história zopakuje. Prečo práve tam? Do vzdialenejšieho nákupného centra nemám problém, bola som tam dvakrát ale Lidl? Ten ma láka viac, predávajú tam také tie gumové cukríky v kilovom balení a akosi začínam mať na ne závislosť. Za tri týždne som ich zvládla 4 kilá dobrý výkon že? Teraz mi Mikuláš i keď som až tak moc neposlúchala, doniesol ďalšie dve kila ale keďže nechodí pravidelne každý týždeň, tak si budem musieť sama kupovať zásoby. A jediný obchod teda Lidl, kde ich majú, je síce neďaleko a ja tam netrafím.
Prvýkrát ma to naviedlo kdesi po diaľnici a navigácia si hovorí vľavo máte cieľ. Kdeže, úplný nezmysel. Dnes? To bol ešte väčší trapas, prejazdila som snáď 20 km raz po diaľnici do jednej strany, potom do druhej späť. Keď som už bola mimo mesto a po ľavej strane som mala odbočku na krematórium, bolo mi to hneď jasné, že ani dnešný pokus neskončí úspechom. Takže využila som odbočku ku krematóriu a keďže sa tam nedá pokecať s nikým, nahodila som si do navigačného cieľ domov. Domov ma to síce doviedlo bezpečne, ale misia nesplnená a zajtra idem na tretí pokus. Skratka som tvrdohlavá a raz určite sa do Lidla dostanem. Možno to bude v inom meste, ale určite to bude Lidl a gumkáčikovia traste sa!
A ešte aj tie ich yardy musím si ozrejmiť, ich prepočty na kilometre, síce teraz určite jazdím hlboko pod povolenú rýchlosť, takže ma to tak veľmi netrápi, ale časom sa zrýchlim určite a tu by som sa z prekročenia rýchlosti asi nevyhovorila keď musím zbierať v hlave jednotlivé slovíčka. No bolo mi toto treba? Bolo.
