Halloween je pôvodne pohanský sviatok ale tiež sa pripisuje starým Keltom. Ponúka oslavu smrti, navodzuje strach. Aj keď jesennej výzdobe v podobe farebných listov, tekvičiek nič nemám, páčia sa mi, strašidlá, kostry a podoby zohavených tiel nevzbudzujú vo mne sympatiu k tomuto sviatku, ja radšej oslavujem život.
Som z generácie, ktorá je odchovaná bez halloweenu, vo mne rezonujú intenzívnejšie v tieto dni spomienky na mojich blízkych ktorí odišli na tkz „druhý breh.“
Existuje vlastne ten „druhý breh,“ či neexistuje? Nad tým nepremýšľam, ani nad tým, či je očistec, nebo, alebo peklo. Čo tu po nich zostalo to mám v srdci, v spomienkach....
Sviatok Všetkých svätých a Dušičky sú dni keď ľudia navštevujú hroby, kladú sa vence, kvety, pália sviečky. Aj keď je to katolícky sviatok a ja sa za veriacu sa nepovažujem, pre mňa je to deň spomienok...
Nie, nespomínam si na mojich blízkych len v tieto dni. Často sa mi vynoria spomienky na chvíle, ktoré sme spolu prežili, na tie pekné a aj tie menej pekné. Čo všetko mi dávali a formovali moju osobnosť, môj pohľad na život. Človek si to všetko najviac uvedomí, až keď ich stratí.
Ale práve tento čas, dušičkový, je pre mňa taký nostalgický, smutný... nestihla som návštevu všetkých mojich srdcu blízkych. Možno tá nostalgia je aj počasím, keď je sychravo a hmla, rýchlo sa zvečerieva, slnko sa kdesi stratilo, ale určite vyjde zas... zatiaľ pálim sviečku a spomínam, chýbate mi...
