1. STARTALK
Neil deGrasse Tyson je frajer. Je to astrofyzik, riaditeľ newyorského planetária, skeptik, popularizátor vedy a veľký fanúšik Star Treku. Taký americký Jiří Grygar. Má veľmi populárny účet na twitteri, presvedčil Jamesa Camerona, aby zmenil scénu v Titanicu a dokonca sa z neho stal internetový mém. A pritom ešte stíha robiť populárno-vedecký podcast.
Nie je na to však sám. Väčšinou má so sebou ako spolumoderátora humoristu. Strieda sa ich viac a vďaka nim je podcast ľahko stráviteľný a veľmi návykový na počúvanie. Každá časť má tému a väčšinou aj hosťa. S vedcami sa Tyson rozpráva o ich obore (hlavne astronómia, ale sú aj časti o sexuológii, klimatológii, či kulinárstve). Niekedy spoja vedu s popkultúrou a sústredia sa na fyziku superhrdinov, či filmov. Napríklad v časti o zombíkoch je rozhovor s Maxom Brooksom (autorom knihy World War Z), ale aj pokec s odborníčkou na vírusy. K hosťom Startalku však patria aj celosvetovo známi ľudia: astronaut Buzz Aldrin, herec Morgan Freeman, raper GZA, niekoľko hercov zo Star Treku a mnohí ďalší. Rozhovor s Nichelle Nicholsovou (poručík Uhura) ma osobne zasiahol a to ani nie som veľký fanúšik Star Treku. Táto čierna herečka totiž mala veľký vplyv, nielen na dospievajúcich Američanov zmietaných hormónmi, ale aj na Ameriku zmietanú rasizmom a dokonca aj na Martina Luthera Kinga, ktorý ju presvedčil, aby zo Star Treku neodišla.
Niektoré epizódy nemajú žiadneho hosťa. Neil v nich odpovedá na otázky fanúšikov, ktoré sa dajú zaslať cez sociálne média. Otázky dopredu nevidí a aj tak vie na väčšinu z nich odpovedať.
Prvá sezóna tohto podcastu je spoplatnená, ďalšie tri sú zatiaľ zadarmo. Niekomu by mohli vadiť reklamy, ktoré podcast prerušujú, ale za asi 40 minút zábavy aj poučenia je to malá cena.
Kombinácia fyzika a humoristu asi má niečo do seba, lebo niečo podobné robia aj na BBC. Fyzikom je Brian Cox a humoristom Robin Ince. Fungujú spolu veľmi dobre a ich neustále naťahovanie sa je zábavné, aj keď sa trochu opakuje. V každej epizóde majú zhruba troch hostí, väčšinou vedcov z rôznych oborov (z tých známejších je to napríklad Richard Dawkins). Často sa objavujú aj populárne britské osobnosti ako herec BRIAN BLESSED (ktorý išiel na severný pól, vyšiel na Kilimandžáro a hovorí CAPSLOCKOM), komiksový tvorca Alan Moore, či hudobník/spevák/zabávač Tim Minchin. Aj títo celebritní hostia však majú vždy o danej téme čo povedať a nie sú tam len na ozdobu. Témy sú skutočne rôznorodé od matematiky až po prienik vedy a umenia a niekedy sa to zvrhne aj na otázku, kedy umierajú jahody.
Jednotlivé časti trvajú asi polhodinu, sú zadarmo a BBC do nich ani nedáva reklamy. Jediným negatívom je, že vychádzajú veľmi nepravidelne.
3. THE SKEPTIC'S GUIDE TO THE UNIVERSE
Skeptic’s guide to the universe (podobnosť so stopármi čisto náhodná?) je už trochu hardcore. Humoristov tu nenájdete a v prvom rade sa podcast venuje skepticizmu.
Celý podcast je vlastne taký pokec medzi bratmi Novellovcami (Steven, Jay a Robert), Rebeccou Watsonovou a Evanom Bernsteinom. V každej časti je niekoľko pravidelných rubrík. Začína sa takým malým kalendáriom, kde sa pripomínajú vedecké osobnosti, či výročia rôznych objavov. Následne sa preberajú vedecké udalosti, ktoré sa dostali daný týždeň do novín. To tvorí základnú časť relácie Preberajú sa tu nielen nové štúdie a objavy zo všetkých oblastí vedy, ale aj spravodajstvo o protivakcinačných hnutiach, kreacionistoch a alternatívnej medicíne. Na tejto rubrike je chvályhodné, že sa neženú za bombastickými titulkami, ako to robia mnohé svetové aj naše noviny. Ak by niekomu chýbala popkultúra, tiež sa dočká, ale len zriedka. Niekedy sa skeptici pozrú na vedeckosť aktuálnych filmov. Tie potom hodnotia na stupnici od 1 do 5 prométeov, kde 5 prométeov znamená film Prométeus, teda žecelézle.
Ďalšou rubrikou je súťaž pre poslucháčov. Niekedy nasleduje odpoveď na maily, inokedy rozhovor s významnými skeptikmi. Nakoniec Steven Novella povie 3 vedecké novinky, z ktorých je jedna vždy vymyslená. Ostatní potom musia hádať, ktorá z nich je fikciou.
SGU je už 8 rokov vydávaná každý týždeň a trvá vyše hodinu. Verzia s reklamami je zadarmo, za mesačný príspevok je prístupná aj verzia bez reklám a bonusový materiál.
Už počujem bývalých členov strany SNS a ich výčitky, že píšem len o anglických a amerických podcastoch. A vôbec nemáme nejaké takéto popularizačné programy aj v našej ľubozvučnej slovenčine? Ja o žiadnych neviem, ale ak niečo také u nás existuje, dajte vedieť do diskusie.
Čeština by ale bola. Leonardo Plus je rozhlasový program, ktorý sa dá chytiť na Českom Rozhlase Plus. Česi majú celkom dobre vyriešený podcasting (dobré ráno Rádio Slovensko) a tento program si môžeme vychutnať aj my. Ale čo to vlastne je? V Leonarde Plus je vždy moderátor a jeden zo stálych vedeckých hostí. Každý z nich prezentuje cestopis inej oblasti: vesmíru, mysle, evolúcie, zeme a prírody. Astronóm Jiří Grygar a psychiater Cyril Höschl sú ako popularizátori vedy už populárni a nesklamú. Ale ani ostatní hostia sa nedajú zahanbiť a Marek Vácha, ktorý má na starosti evolúciu mi dokázal rozstriekať mozog po podlahe (obrazne) hneď niekoľkokrát.
Jeden diel má asi 50 minút. Jeho väčšinu tvorí rozhovor medzi moderátorom a hosťom na jednu tému. Niekedy príde na rad aj menšia reportáž, doplňujúci rozhovor, či odpovede na otázky poslucháčov. Nie je to také odviazané a veselé ako Star Talk, ale informačne je to minimálne rovnako výživné a čeština môže byť pre mnohých rozhodujúcou výhodou.
Ak ale na slovenčine trváte je tu Večer pod lampou. Je pravda, že Lampa nie je podcast, ale televízna relácia. Ale zo smečka sa to dá stiahnuť aj ako .mp3 (bodka nemá súvis s časopisom .týždeň). A ak niekomu chýba obraz...
Nie, tak skoro sa nezmení.
Ďalšia vec je, že Lampa väčšinou nie je o vede. Na to však môžem povedať, že keď je Lampa o vede, tak je celkom fajn. Hlavne časť o odovzdaných nobelovkách sa oplatí pozrieť každý rok.
No a Lampa je tak asi jediná snaha o popularizáciu vedy na Slovensku, ktorá to dotiahla do hlavných médií a ide aspoň trochu do hĺbky. A to je smutné. Vedci na Slovensku by mali verejnosti ukazovať a dokazovať, že veda je úžasná vec plná laserov, robotov, dinosaurov a robo-dinosaurov vystreľujúcich laserové lúče z očí (ak to ešte neexistuje, tak na tom určite niekto robí). Načo potom máme RTVS? Veď to nemôže byť také nákladné pozvať do štúdia 3 historikov a rozprávať sa o bordeloch starej Blavy (veď to zvládnu aj Česi), keď vedia vytvoriť veľkofilm o Cyrilovi a Metodovi. Vďakabohu za ten internet.
