Čím ma článok naštval? Redaktor sa pýtal Bugára, či/ako bude hlasovať v referende. Bugár sa trochu vykrúcal, ale povedal, že dieťa má mať matku a otca, takže jeho odpovede si asi vieme domyslieť. Ďalej citujem:
Redaktor: Neexistujú relevantné štúdie, že deti vyrastajúce rodičom s rovnakým pohlavím končia s nejakým hendikepom.
Bugár: Možno štúdie nie sú, ale príklady áno. Teraz som napríklad čítal o konkrétnom príklade z Nemecka [...]
Redaktor: Existuje veľa príkladov, keď konkrétne dieťa trpí tým, ako je vychovávané v nefungujúcej heterosexuálnej rodine.
Bugár: Výnimka potvrdzuje pravidlo.
Výnimka Bugárovi potvrdzuje pravidlo. Ale len vtedy, keď potvrdzuje to, čo si už myslel. Príklad z Nemecka, ale nie je výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, že homosexuálny pár je schopný vychovať dieťa. Lebo názory. Človek by si začal myslieť, že podľa jedného prípadu sa nedá posúdiť celá skupina ľudí. Keby len existoval spôsob ako systematicky preskúmať pravdivosť rôznych výrokov. A bolo by pekné, ak by sa pritom používali veľké vzorky, ktoré by zabránili, aby mali občasné výchylky vplyv na výsledok. Počkať, niečo také už existuje a volá sa to ŠTÚDIA.
A mohol by som spomenúť jednu štúdiu a nespomenúť inú štúdiu a Gaussovu krivku a dokonca spochybniť to, či si ohľadom homosexuálnych manželstiev kladieme dobré otázky. Ale ako som hovoril, tento článok nie je o referende. Je o tom, že ma štvú blbé argumenty. A "výnimka potvrdzuje pravidlo" je blbý argument. A je to úplný nezmysel. Výnimka nemôže potvrdiť pravidlo. Ak nájdete pravidlu výnimku, tak je vaše pravidlo nanič a musíte si vymyslieť nové. Tučniak nepotvrdzuje to, že vtáky lietajú. Tučniak nám ukazuje, že sú vtáky, ktoré lietajú a vtáky, ktoré nelietajú.
My totiž tú vetičku používame zle. Výnimka pôvodne potvrdzovala pravidlo v rímskom práve. Ak je cez víkend parkovanie povolené, tak sa to má brať ako výnimka, ktorá potvrdzuje, že po zvyšok týždňa je zakázané. Síce to nie je v súlade s matematickou logikou, ale v bežnom živote to dáva zmysel.
Ľudia ale pripisujú výnimkám priveľkú dôležitosť.Médiá nám ukazujú svet na základe výnimiek. A my si formujeme svetonázor podľa médií. Eboly sme sa minulý rok báli ako Chromík Rochnyaka. A viete koľko ľudí zabila ebola mimo Afriky? Pritom len v Česku zomrie každý rok 2000 ľudí na sprostú chrípku (http://bit.ly/1yYIU9j, aj keď tu si nie som úplne istý, 2 000 ročne na chrípku znie priveľa). Kvôli ebole chceli ľudia zablokovať slovenské hranice pre všetky africké krajiny. Ale prevencia proti chrípke? Všetci si myslia, že im chrípka nič neurobí a tak sa ani nedajú zaočkovať. Ebola bola v novinách tri mesiace a bolo o nej množstvo článkov. Dokonca mala aj vlastnú zvučku v novinách. Ak niekde (mimo Afriky) bolo len podozrenie, že sa niekto nakazil, bola to hlavná správa dňa. O chrípke sa spraví jedna reportáž pred začiatkom, a jedna počas, chrípkovej sezóny a to je dosť.
Prečo to tak je? Náš praveký mozog sa jednoducho nedokáže vysporiadať s veľkými číslami. Stalin povedal, že smrť jedného je tragédia a smrť miliónov je štatistika. Ale ako povedal niekto ešte múdrejší: "Štatistika nuda je, má však cenné údaje". Teda, až na výnimky.
