Marcela Šinková
Mate radi kaktusy? II
Ak sa Vam pacili tie prve tak tu mame este zopar :-)
Som sestrička..ktorá teraz na chvíľu emigrovala, ani nie tak za prácou ako za láskou.. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, tour de okolie /foto/, Nezaradené
Vela som tu v poslednej dobe o tom citala, no moj nazor je: Jednoznacne darovat! A chcete vediet preco?
Videli ste uz omladnut stareho cloveka? Inak to neviem pomenovat...
Asi kazdy sa sem tam bije myslienkou ako sa nam nechce do prace. Ale tiez sa vam stava, ze po prichode do prace Vas to prejde, ba dokonca sa zhrozite sami nad sebou,ze co to so mnou dnes bolo? :-)
Práve si tu tak sedíme v obývačke, pozerám si správy..a čo sa nedozviem..
Dnes bol zasa jeden z tých pekných dní, tak sme boli na prechádzke po Speen Lane smerom k Northcroft parku..a nejaké sme skutočne našli :-))
Boli sme včera na prechádzke.. Išli sme z Newbury do Thatcham popri kanali Avon :-)
Minulý víkend sme tu mali kolotoče..a bolo to celkom fajn..tak sa chcem podeliť o pár pekných obrázkov :-)
Pred mesiacom sme boli doma na Slovensku, a naši veľmi dobrí priatelia nám oznámili, že sa budú brať. Ano nejaký čas spolu spolužili, niekedy v apríli kúpili byt..a teraz svadba :o) Najprv sme nevedeli, čo tak rýchlo, žeby nepredvídateľné oklnosti? :o) Ale nie, proste je to ďalší krok v ich vzťahu..a po rozhovore s rodičmi a tak..sa to nejak rýchlo zbehlo..a vraj teraz v oktobri...
Každý z nás je iná osobnosť, máme radi rôzne veci, máme rôzne názory, rôzne vlastnosti, rôzne reagujeme na dané situácie a najmä každý sa inak vyrovnáva zo situáciu, keď musí byť či už dobrovoľne, alebo aj nedobrovoľne hospitalizovaný.. A keď je človek chorý, všetko vníma zväčša akosi citlivejšie..
Už je je to týždeň, čo sme sa vrátili z krátkej jedenásťdňovej dovolenky na Slovensku. Bolo to fantastické, byť zasa doma, s rodičmi, priateľmi.. Snažila som sa za ten čas stihnút toľko vecí. Ale musím byť spokojná. Podarilo sa mi takmer všetko, čo som považovala za dôležité..
5.30 Zvoní mi budík. Snažím sa prebrať, pretriem si oči a pomaly a hlavne potichu sa premiestnim do kúpeľne. Ranná hygiena. Odostriem závesy, slniečko už nakúka. Potichu sa poobliekam. Nájdem na chodbe v chladničke niečo pod zub. Spolubývajúcej zvoní budík. Prvý raz ho vždy vypne. O 5 minút zvoní zasa. Znova ho vypne. A až na tretí raz otvorí oči. A začne sa preberať do ďalšieho dňa. Už môžem rozsvietiť. Niečo zjem, posledné úpravy, zaželáme si pekný deň..a už aj letím na autobus, aby som náhodou nezmeškala..
Počuj, zomrel pacient, ten deduško, určite vieš ktorý..chodila za ním manželka, taka malá žienka. Veľmi príjemná... Je večer a premášľam nad písmenkami mojej kamarátky, kolegyne.. Neviem si vybaviť tvár..meno mi je veľmi povedomé..ale tváre mi akosi splývajú..kde mohol ležať? Na ktorej izbe? Ktorá posteľ? Aha..už si spomínam..
Po skončení školy..nielen strednej ale aj nadstauby, som chcela ísť pracovať do veľkého mesta :o)) 7 rokov na jednej škole myslím vraví asi za všetko. Niežeby tie nemocnice v okolí neboli zaujímavé, ale povedzme si to tak ako to je, chcelo to zmenu..