Aj nás pozvali, aj by sme pozvanie veľmi radi prijali. A fakt sme to veľmi dlho zvažovali, všetky za a proti, ale žiaľ nedá sa. Veď poedzte..lietať na Slovensko každý mesiac. Škoda. Mrzí nás to, a veľmi.
Ale našli sme aspoň krásnu pohľadnicu. Veď posúdte sami. :o) Je pekná a myslím že aj dosť veliká, aby zaujala. :o) Minimálne si budú musieť íst po ňu na poštu, bo do schránky ju asi nikto nenatlačí. Dali sme si záležať na výbere. Nechceli sme niečo veľmi obyčajné. A táto bola jasný víťaz. :o)
Tak sme si našli nejaké veršovačky, aby to tam nezývalo prázdnotou a hor sa na poštu. Posielali sme ju v pondelok, takže na pošte bolo dosť busy, keďže je len jediná v meste, tak sme si vystáli peknú radu. A ten pán, pri okienku, keď sme mu vysvetlili, že je to len pohľadnica a chceme ju poslať na Slovensko, len nejak pokrútil hlavou a odbehol. O chvíľu sa dovalil aj s centimetrom, a premeriaval. Vysvetlil nejaké nové normy a naša pohľadnica ich nespĺňa. Zasa premeral. No treba z nej zrezať 4 centimetre!!!! Alebo poslať ako balik, kde namiesto 3och libier zaplatíme 23 libier. Pozerame s priateľom na seba. To nie je možné. Vraj to nevojde do poštárskej tašky a také niečo.. Asi po 20tich minutach sme odtial odišli..aj s pohľadnicou.
Náš nájomník, chalan u ktorého bývame je však poštár. A keď sme mu príhodu po návrate z mesta porozprávali len sa smial. 4 centimetre? Áno 4 centimetre!!!
Ráno keď išiel do práce ju vzal. Keď sa popoludní vrátil, vraj bez problémov. Má tam kamarátku, a tá ju nepremeriavala..
Tak snáď v týchto dňoch uzrie naše krásne Slovensko a poteší tie naše milé osôbky. :o)
