Do roku 2012 som knihu Starec a more čítala asi trikrát. Prvýkrát ešte na základnej škole. Upútala ma pestrá obálka najtenšej knižky v starkého knižnici. Vtedy som preskakovala strany s podrobnými opismi lovu a starcovými monológmi a hľadala rýchly dej a akciu. Ku knižke som sa vrátila na gymnáziu v rámci povinného čítania. Vtedy som stránky nevynechávala, naopak, sústredila som sa na detaily a chytáky, ktoré by mohla slovenčinárka použiť na písomke o diele. Do čitateľského denníka som odpísala čosi o sile prírody a nezlomnom duchu človeka.
Tá istá knižočka si našla cestu aj do našej izby na vysokoškolskom internáte. V opare prostriedkov podporujúcich (aj mimo)zmyslové vnímanie ma vtedy očarili krátke a výstižné opisy stracových očí, farieb mora a tej dotyčnej ryby. To, ako s minimom slov Hemingway vždy trafil klinec po hlavičke.
V roku 2012 som Starca a more prečítala tiež trikrát. Najprv tú starú knižočku od starkého.
Potom som si dala kreatívnu pauzu a na Google maps vyhľadala miesta v Golfskom zálive (Cojímar), kde Santiago natrafil na svojho marlina.
Potom som si na wikipédii našla obrázok zmienenej ryby (marlina, merlina, tuniaka, mečúňa...) aj s popisom a zatriedením.
Potom som si na youtube z 36 500 výsledkov vybrala tento dvojdielny film http://www.youtube.com/watch?v=v1EbNvHDxbA. Starec tu dostal naozaj krásny hlas. A tentokrát film dojem z knižky nepokazil, naopak, príjemná, snová hudba a pastelové kreslené obrázky umocnili dojem zo sily a krásy mora, hrdosti veľkej ryby a starcovej nepoddajnosti. Vrelo odporúčam!
A potom som si prečítala The Old Man and the Sea a ešte Der alte Mann und das Meer.
Čím častejšie som čítala o boji starého muža s veľkou rybou, tým viac som bola presvedčená, že nejde o boj. Starec v rybe nevidí svojho nepriateľa. Narodil sa ako rybár, želal si chytiť veľkú rybu, tá sa chytila na návnadu, tak ju teraz musí vytiahnuť. A basta. K rybe prechováva úctu a rešpekt, ale vyloviť ju musí aby ostal nažive a aby nasýtil mnoho hladných úst. Je to jeho job.
Ale starec je len obyčajný človek, vie si priznať, že rybu zabil aj z hrdosti.
Hemingwayov hrdina je totiž naozaj len obyčajný starý človek, ktorý sa potí, ciká so vody, rozpráva sa sám so sebou, a nechce byť v starobe sám. Starec nie je len prvoplánový sterilný hrdina plný šľachetných ideálov a veľkých myšlienok, akých nájdeme v iných dielach. V boji proti žralokom je starec surový a nie práve najférovejší, v Boha verí, keď sa mu to hodí a modlitby odrieka ako barter za splnené priania.
Hemingway dostal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1954 za „majstrovské rozprávačské umenie, ktoré naposledy preukázal v knihe Starec a more a za svoj vplyv na súčasný štýl.“
Áno, musí to byť majstrovské umenie, opísať každý detail, každý pohyb rukou, každé potiahnutie udicou, každý úder na žraločí mozog tak, aby tomu porozumeli aj nerybári a so zatajeným dychom a srdcom tlčúcim ako pri napináku v 3-D kine držali starcovi palce, že snáď tentokrát bude mať dosť sily a rybu pritiahne bližšie.
Keď priplával prvý žralok, ktorý zahryzol do ryby, takmer som sa rozplakala. A na konci, keď chlapec sľubuje, že keď sa utíši vietor pôjde na more znovu spolu so starcom, to už nebolo len takmer.
Lebo starec na člne vykašľal niečo červené s medenou príchuťou. A cítil, ako mu v hrudi čosi prasklo. Ktovie, či sa zo svojho zaslúženého sna o levoch ešte zobudí?
Pekná knižka. Silná, jednoduchá, nefalšovaná. O zničiteľnosti a neporaziteľnostii, veď viete. Prečítajte si ju ešte raz.
Mňa už čaká na nočnom stolíku Zbohom zbraniam a Komu zvonia do hrobu.
