Sedieť pri počítači ma môj syn vidí zriedka. Iba keď skypujeme s tetou Lulu. Oveľa častejšie ma vidí pobehovať s vysávačom, prachovkou či toaletnou kefou. Keď prezliekame periny, spravím mu z matracov šmýkačku. Keď vysávame, jazdí na vysávači ako na rakete.
Upratovanie je zábava.
Povolanie upratovačky je cool. Niečo, čím sa dá pochváliť v školke.
Za študentských čias som prezliekla nejednu hotelovú posteľ. Nebolo to celkom cool, ale ušlo to. Väčšinou sú hotelové izby čistejšie ako náš dom po víkende. A v našom dome len zriedka nájdem dvojeurovky na vankúši ako ocenenie svojej práce.
A že upratovačky sú hlúpe? Omyl. Ja poznám niekoľko veľmi múdrych. A pekných.
Napríklad taká Lola.
V žltej naškrobenej zásterke s nahladko učesanými čiernymi vlasmi a širokým úsmevom vyzerá ako dokonalý prototyp portugalskej upratovačky.
A myslia si to aj hoteloví hostia. Keď ju vidia, automaticky jej začnú tykať. Keď chcú požiadať o vankúš, uterák, zubnú kefku, žehličku, kondómy, či popolník, začnú hovoriť v neurčitkoch a predvádzať pantomímu hodnú Chaplina.
A Lola im ten vankúš, uterák, zubnú kefku, žehličku, kondómy, či popolník s úsmevom prinesie, mierne sa pokloní a odkráča. Ráno ju na tom prinesenom vankúši bude čakať obligátna dvojeurovka. A možno aj nie.
Lola má však na rozdiel od mnohých hotelových hostí maturitu. Lola ovláda plynule päť jazykov. Je v rodičovskej rade na základnej škole a jej deti sú čistí jedničkári. Pred jej domom stojí žlté Mini. Lola proste vie, ako na to. Na pantomímu a neurčitky nie je odkázaná.
A či ju tá povýšenosť a ignorácia neuráža? Teraz už nie. Zvykla si. Svoju prácu robí dobre a s láskou. V Portugalsku by musela obrábať kukuričné políčko a pracovať vo fabrike pri bežiacom páse. Aj keď jej rodina býva blízko pri mori, nikdy sa nenaučila plávať, lebo nebolo času. Plávať sa naučila v hotelovom bazéne.
Ako upratovačka a chyžná precestovala Lola celú Európu. Nakoniec sa usadila v Nemecku, aby jej deti dostali dobré vzdelanie. Na dôchodok sa vráti do vlasti. A bude s úsmevom spomínať na pantomímu hostí s pivnými bruchami vytŕčajúcimi z rozviatych županov. Lola sa chytila príležitosti.
A môj syn? Prednášku o nociach strávených pri počítači predsa len dostal. Aj o tom, že každý má inú prácu, a že každá práca je potrebná. A že niekedy voľba povolania nezávisí od známok v škole. Ale to neznamená, že sa nemá dobre učiť. So zlými známkami sa môže stať tak akurát smetiarom.
Ale moment, čo by bolo, keby sa môj syn naozaj stal smetiarom?
Nič. Nezbláznili by sme sa. (Snáď)
