Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Moje deti. Spiaci anjelikovia s bledými tváričkami, a fliačikom od zubnej pasty na líčku. Stráži ich plyšový papagáj, ktorý od toľkej lásky úplne oškaredel.
Keď spia, sú najkrajšie. Pokojné a vyrovnané. Priam vidím, ako v tom spánku rastú a múdrejú. Za viečkami sa im mihajú obrázky prežitého dňa a veľké plány na výlet do vesmíru.
Keď spia, sú najkrajšie. Sú také krásne, že by som ich najradšej zobudila a poriadne vystískala a vypočula si ten príval slov, ktorý im v noci vošiel do pusy, a teraz musí von.
Keď spia, sú najkrajšie. Ale už sa teším na ráno a ďalší deň s anjelikmi, ktorí sa možno zmenia na čertíkov.
Ale aj tak budú najkrajšie. Moje deti.
