Veľmi som sa nemýlila. Hrdinovia z Kjóta každú chvíľu obdivujú kvitnúce čerešne, mladé lístky javorov, či majestátne cédre. Otec hlavnej hrdinky obchoduje s kimonami a látkami a celý dej tejto útlej knižky pretkávajú subtíne emócie. Niekedy im rozumejú fakt asi iba Japonci.
Ale pekné čítaníčko to je.
Trochu zvláštne, ale krásne. Aj keď sa dej knižky odohráva v jednom z najväčších japonských priemyselných miest, všade je cítiť silné puto jeho obyvateľov s tradíciami a s prírodou. Časové úseky diela plynú s kolobehom prírody, na jar kvitne láska spolu s čerešňami, v lete sa rozvíja ako listy javora, spojenie s realitou jej dodávajú tmavé, vždyzelené borovice. V zime, keď na Kjóto zasadnú hmly a dážď v tých najrôznejších podobách, sú to zasa vysoké, rovné cédre. A medzitým sa v meste konajú oslavy na počesť chrámov a ohňostroje.
Novela Kjóto vznikala v päťdesiatych rokoch, vtedy už Japonsko platilo daň modernému rozvoju, a tak sa vo vychytenom obchodnem dome s tradičnými látkami a kimonami začali predávať aj tranzistory SONY. Tie sa turistom páčili viac. Ešte stále však vládla prísna hierarchia v spoločnosti. A práve kvôli nej knižka nemôže skončiť happyendom.
Hlavné hrdinky, sestry dvojčatá, sa ako siroty dostali do rodín s rôznym spoločenským postavením. A aj keď sa v dospelosti stretnú, ich roly sú už určené. Tá bohatšia daruje chudobnej sestre kimono a jedinečný pás obi, tá chudobná aspoň vyhreje (vo všetkej počestnosti) svojej sestre posteľ. Za muža, ktorý je v obchodnem styku s otcom bohatej sestry sa rozhodne nevydať, aby nikto v okolí nezistil, že sestry sú navlas rovnaké dvojčatá.
Možno však bohatšia sestra opäť raz zavíta do dediny, kde sa jej dvojča živí opracovávaním kmeňov z cédrového dreva. A cédre v hme na kopci sú také krásne. Na ne sa oplatí ísť pozrieť ...
Pekná knižka. Som rada, že sa dostala do môjho ekliktického nobelovkovského výberu. Treba ju čítať pomaly. Ani nie tak kvôli skromnému deju, ako skôr kvôli zvláštnej poetike a niečomu, čomu ja odteraz budem hovoriť príklad japonskej literatúry.
A teraz sa idem pozrieť na tú wikipediu.
