Beara Ring, Stone circle, Vodopád. Okruh Írskom, trinásta časť.

Po raňajkách sme vyrazili na miesto ktor é nám domáci poradili – po pár kilometroch smerom na koniec polostrova sme odbočili do vnútrozemia na poľnú cestu. Po chvíli sme prišli na miesto, čo sa podobalo na klišé z rybárskeho kalendára – chatrč, mólo, krásne jazero plné rýb. Ale pokračujeme ďalej, a po asi troch kilometroch preháňania oviec prichádzame k ukazovateľu „Stone circle“ pod ktorým bola malá pokladnička na vstupné – vraj 2 eurá na osobu. Chvíľu sme s krabičkou zjednávali a súhlasila že môžeme ísť za dve eurá obaja. Určite by som nepokračoval ďalej bez zaplatenia aspoň minimálnej čiastky – predsa len vstupujeme na súkromný pozemok, a je dobré poďakovať za vstup. A tak sme postupovali v smere šípky. Rašelinisko je veľmi príjemné na chodenie – prehýba sa pod nohami a musí to byť skvelé behať po takom povrchu. Ale s mojou váhou sa prehýbalo o dosť viac ako by bolo príjemné a keď sme prešli do oblasti pod nejakým prameňom, musel som veľmi premýšľať nad tým, kam šliapem... Po vystúpení na kopček sme sa ocitli v reklame na Írsko – nádherný kamenný kruh, panoráma jazera a okolitých hôr, skoro jasná obloha s občasnými malými mrakmi... fantázia... O niekoľko desiatok minút a o niekoľko desiatok fotografií sme sa vrátili k autu a pokračovali v ceste. Predierali sme sa ďalej ovcami a po pár kilometroch sme uvideli cieľ tejto cesty – vodopád Inchaquin v horách Hungry hills. Zaplatili sme vstup do areálu a potom už len fotili a fotili a fotili. Na neštastie bolo sucho, ale správkyňa nám ukázala fotky, kde voda padala s intenzitou a objemom Viktóriinych vodopádov – tak to vraj vyzerá na jar, keď prší viac ako obvykle a v horách sa topia snehy. V suchom júni je Inchaquin len taký čúrkopád – ale aj tak vyzerá krásne.