Som dlhoročný IT manažér a kouč, ale zaoberám sa meditáciami a duchovno-energetickou oblasťou intenzívne asi dvadsať rokov. A pretože som sprievodcom a pomáham ľuďom z ich bludných kruhov, v blogu budem písať skôr úvahy a zážitky z tohto súdka. Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Cesta, Cestovanie, Záujmy, Sebakritika, Hudba, Súkromné, Nezaradené
Som analytický typ. Analyzujem všetko v mojom okolí do takej hĺbky, že leziem niekedy okoliu – a najmä priateľke - na nervy. Nemôžem si pomôcť, asi to bude programátorská profesionálna deformácia. A tak sa budem snažiť svojimi obludnými a scestnými dedukciami liezť na nervy niekedy aj Vám. V tomto prvom počine mi nedalo neanalyzovať obsah a hlavne klip piesne ktorá mi liezla na nervy jedno celé leto neustálym omieľaním vo všetkých rádiách. Brrr...
Spomínam si na časy, keď som mal okolo dvadsiatky, učil som sa hrať na gitare a pri každom ohni sme podľa obsahu promile spievali viac či menej romantické folkové odrhovačky. Už vtedy som mal rád piesne o láske, a samozrejme som si pri hraní, spievaní a počúvaní predstavoval seba, ako svojej vyvolenej „vystřelím růži z papíru, prípadne sa s ňou stretnem pri mesiačiku, „ve skalách budeme sa „držet za ruce a tak.
Pamätáte si niekto na časy, kedy takmer každý z nás bol metalista alebo depešák? Vo fáze dospievania sme sa snažili podvedome zaradiť do nejakej skupiny, tak ako asi v každej dobe a každej spoločnosti. Samozrejme aj u nás existovali škatuľkovania podrobnejšie a presnejšie – ale nám väčšinou na navodenie pocitu že niekam patríme stačilo označenie metalisti. Časom som z prezentovania svojho hudobného cítenia navonok vyrástol, zistil som, že k obleku a vyššej pozícii sa nehodia dlhé vlasy, "svojej" hudbe som však vnútorne zostal verný. Ale v poslednej dobe som počul veľa rečí o tom, že metal je mŕtvy a ostáva len ako legenda a hudba, ktorú počúva pár úchylov. Zamyslel som sa nad tým a usúdil, že to nie je až tak pravda.
