Som dlhoročný IT manažér a kouč, ale zaoberám sa meditáciami a duchovno-energetickou oblasťou intenzívne asi dvadsať rokov. A pretože som sprievodcom a pomáham ľuďom z ich bludných kruhov, v blogu budem písať skôr úvahy a zážitky z tohto súdka. Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Cesta, Cestovanie, Záujmy, Sebakritika, Hudba, Súkromné, Nezaradené
Je pekné, keď človek odíde navždy a ostane po ňom aspoň náhrobok. Niečo, čo pripomenie jeho život - niečo, k čomu sa dá prísť a zaspomínať. Na všetko čo bolo, na všetko dobré i zlé. Na niekoho, kto určitý čas bol s nami, a teraz už nie je.
Šlapal pomaly a zťažka na pedále staručkého bicykla. Pozoroval okolie, žlté kvety repky s červenými bodkami divých makov obsypané motýľmi, malebne pokrútené kmene, stále sa meniace koruny stromov. Postupom času si obľúbil všetky ich nevtieravo sa striedajúce fázy – od neživej zimnej, cez optimistickú jarnú, plodnú letnú až po farebne melancholickú jesennú.
Neviem ako na Slovensku, ale tu v Čechách v poslednej dobe zrušili vojenskú službu, a tak som si dovolil zaspomínať s nostalgiou na svoj polrok strávený v absurdnej realite vojenskej katedry. Je smutné, že nasledujúce generácie vysokoškolákov už nebudú mať tie krásne spomienky ako ja a moji „spolubojovníci“. Nebude ich mať kto pripraviť na absurditu bežného života, vesmíru a vôbec. Preto aspoň takto v pár dieloch sprostredkujem svoje zážitky.
Tešil sa už dva dni ako malé dieťa. Slovíčko "ako" mohol právom povedať, pretože sa za dieťa nepovažoval - veď bude mať v septembri už 11 rokov. Od piatku boli so školou na týždňovom výlete v Prahe, a všetko bolo iné ako doma.
