Vystúpili sme na stanici Chatelet a a vyliezli von, pozrieť sa na námestie, a hlavne fontánu so sfingami. Fontána ešte nestriekala - hromadné spustenie fontán sa konalo až okolo 17.3. Takže sme sa sem ešte neskôr vrátili pre fotky fontány s vodou... Pokračovali sme k Seine a cez most sme prešli na ostrov Cité, kde je najstaršia zástavba Paríža. Prešli sme až ku chrámu Notre Dame, ktorý je naozaj taký, ako ho opísal V.Hugo v Chráme matky božej. Chvíľu sme obdivovali chrliče, dali sme si svoje prvé crépes v Paríži - ja s tradičným créme du marrons - gaštanovým krémom. Crepes sú palacinky ktoré majú približne pol metra v priemere, natrú sa plnkou a poskladajú do tvaru kornútku. Síce sme ich jedli už veľakrát na Kréte, ale originál je originál, a na Kréte nemali gaštanovú plnku. Tešil som sa na ne už od septembra, pretože mi kolega párkrát rozprával o tom, ako chodí do cez pol mesta do nejakej holešovickej creperie len kvôli krepám s originál gaštanovou plnkou. A nesklamali ma... Podrobnejšiu prehliadku Cité, aj Notre Dame sme mali naplánovanú na neskôr, keď budeme mať permanentku, a tak po krátkej prechádzke a romantickom posedení v parku za Notre Dame pri fontáne panny Márie sme sa vybrali nájsť niečo, kde by sa priateľka mohla normálne najesť. Vyzbrojení informáciami z internetu o neúnosných cenách v centre sme si len prečítali menu na pár reštauráciách a povedali si, že to bude určite pravda - 12 - 17 euro za jedno jedlo je moc. Tak sme sa zaviezli metrom na okraj Paríža a po polhodine pobehovania a hľadania sme zapadli do nejakej reštaurácie, kde si dala omeletu za 11 euro. Po tomto úplne zbytočnom prieskume sme si povedali, že to je naozaj cenovo jedno – 12 - 13 euro za obed je dobrá cena, a keď nechceme žiť na suchých bagetách ako batôžkári, musíme to brať ako fakt. Kým priateľka jedla, ja som si vychutnával svoje prvé božolé v Paríži a prvé créme brulée v živote. Premýšľal som, že len kvôli kvalite vína a tomu dezertu by som sa sem presťahoval... Tomu sa hovorí absolútne prehlušenie posledných zbytkov patriotizmu... Ale naštastie existuje protiváha z prvého zážitku, dobré francúzske vínko sa dá kúpiť aj u nás, a dezert si môžem uvariť aj doma... :-) Napríklad takto.
Créme Brulée – cca 4 misky Suroviny:
5 žĺtkov
0,5 litra smotany – môže sa vraj nahradiť kombináciou plnotučné mlieko/smotana do pomeru 1 ku 3, ale potom je nutné pridať viac žĺtkov. A okrem toho – kto by to kazil netučnými vecami... vanilkový lusk - v najhoršom prípade vanilkový cukor
kryštálový cukor - cca 50 – 70 g do krému cukor jemný kryštálov ý na posypanie - ale lepší je trstinový, prípadne hnedý
Postup:
Žĺtky, smotanu, cukor a semienka vanilky zmiešame do hladka, pre nadýchanejšiu formu môžeme použiť ručný šlahač a šľahať do zosvetlania zmesi. Ak použijeme aj lusk, nielen „dužinu“ a jadierka, je dobré chvíľu krém mať v hrnci na horúcom vodnom kúpeli, nech lusk stihne odovzdať arómu. Vybrať lusk, precediť, pretlačiť jadierka cez sitko – a až potom rozdeliť do štyroch varných alebo zapekacích misiek a pokračovať. Od tejto fázy sa sa rôzne recepty začínajú líšiť, uvediem dva najčastejšie:
- 1. spôsob - misky necháme 30 minút vo vodnom kúpeli pri 100°C.
- 2. spôsob - Krém v miskách dáme do pekáča naplneného vodou 1 – 1,5 cm pod okraj misiek, zakryjeme druhým plechom a necháme medzi nimi trochu miesta na cirkuláciu vzduchu. V rúre ho pečieme cca 30 – 35 minút, až kým sa stred krému pri pohybe netrasie.
Vyberieme z kúpeľa, necháme vychladnúť pri izbovej teplote a dáme do chladničky vychladnúť úplne – kľudne aj celú noc, ak vydržíme.
Krém posypeme husto rovnomerne cukrom, pre lepší – sklovitejší - výsledok môžeme cukor trochu poprášiť vodou (napr. rozprašovač na kvetiny – ale bez hnojiva) a misky umiestnime pod gril, dokiaľ cukor neskaramelizuje do hnedozlatej farby. Keď sme po fáze rekonštrukcie bytu, na túto časť postupu môžme použiť s úspechom aj elektrickú teplovzdušnú pištoľ, ktorá nám inak v byte iba zavadzia. Na záver to má vyzerať asi takto:
