Kostol bol dosť zanedbaný, mal viditeľné stopy po vnútornom požiari a pomaly prebiehajúcej rekonštrukcii. Fontána pred kostolom bola zaujímavá tým, že voda tiekla kanálikmi a malými vodopádmi, medzi nimi na pásoch trávy a mramoru sedeli, ležali a relaxovali ľudia. Pred kostolom je ešte zaujímavá socha, ale je bohužiaľ tak pokreslená grafitti a večne ovešaná deťmi, že nám nestála za odfotografovanie Tesne pri námestí sa nachádza Centre Pompidou, ale to je príliš moderné umenie na nás... ;-) Večer sme sa zastavili pri Eiffelovke, pozorovať večerný život a urobiť pár záberov. Očakával som melódiu šansónu, prípadne romantickú hudbu podfarbujúcu teplý večer v meste lásky, a dočkal som sa hlučnej kváziafrickej nehudby ozývajúcej sa od asi piatich bubnovačov. K nej by som si musel asi niečo šľahnúť, aby sa mi páčila. Takže sme po odfotení nočnej veže odišli. Nešlo moc o to, že by nám tá hudba tak extrémne vadila, ale naozaj sa k jednému z najromantickejších miest na svete nehodila. A nech mi niekto nehovorí o kráse kultúrnej diverzity – tá podľa mňa na typicky monokultúrne miesta nepatrí, to je ako tradičná vianočná kapustnica s lekvárom..Osve sú tie jedlá dobré, ale spolu je to nechutný blivajz
Kapustnica s lekvárom (Paríž, časť šestnásta)
Po obede sme sa zaviezli do Les Halles, čo je námestie s kostolom St.Eustacha, historickou fontánou, obrovským podzemným obchodným domom – asi 3 x väčší ako najväčší chrám konzumu u nás. Ale to nás veľmi nezaujímalo.