Hneď ráno sme sa zastavili v informáciách v metre a kúpili si Museum pass (Carte musées et monuments) - kartičku, ktorá oprávňuje držiteľa na jeden, tri, alebo päť dní vstupovať do asi 70 múzeí, galérií a monumentov v Paríži a okolí (vtedy stála 14, 37 alebo 54 Eur). Je potrebné si podľa svojho plánu zistiť, koľko toho chcete navštíviť, a podľa toho určiť, či sa oplatí kúpiť pass – výhoda je, že nemusíte stáť v radoch na lístky (ale v bezpečnostných radoch musíte). Presunuli sme sa do Louvre a vyzbrojení plánikmi sme začali systematickú prehliadku. Louvre je megalomanské múzeum. Na jeho veľkosť človeka nepripraví asi žiadne múzeum v našich končinách. Obsahuje tri obrovské sekcie – každá v jednom krídle paláca - a každá má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie. Ak sa by mal človek zastaviť pri tretine exponátov s tým, že by sa dozvedel o čo sa jedná, predpokladám že by prehliadka trvala minimálne týždeň. Doteraz nechápem, čo vlastne turisti na bleskovýletoch organizovaných našimi cestovkami napríklad z toho Louvru vidia - asi len pár najdôležitejších vecí - z rýchlika. Dôležité poznámky: Prvá - do Louvre sa nesmie prinášať jedlo. V múzeu sú síce dve reštaurácie, ale nepredpokladám, že podávajú nejaké normálne jedlo – v časti Richelieu boli k dispozícii len toasty a zapečená brokolica. Ale aj jednorázová vstupenka platí celý deň, preto sa dá odísť na obed a prísť naspäť – na Musée Pass tam môžete počas predplatených dní vstúpiť dovnútra koľkokrát chcete. Druhá – exponáty sú popísané vo francúžštine, najlepšie je priniesť si nejakého sprievodcu v knižnej podobe – ak na prvý pohľad nepoznáte o čo sa presne jedná, prípadne nemáte základy francúzskeho jazyka. Toto sa dá kompenzovať znalosťou iného svetového jazyka – v každej miestnosti sú v podstavcoch karty s popisom exponátov – ale nájsť, prečítať a priradiť popisy trvá dosť dlho.
Tretia – Pýtal som sa rodičov na obsah bleskovýletov a naozaj to bolo štýlom - beh – Mona Líza – beh – Venuša Milóska – beh - ...
