Osemsmerovkársky sen (Paríž, časť šiesta)

Poznámka   - Parížske stanice metra nie sú veľmi pompézne ako napríklad v Moskve, ale mne pripadali akoby s charakterom - bola tam napríklad   jedna, čo vyzerala ako medená loď s okrúhnymi okienkami, stanica Louvre má priamo v metre vystavené kópie niektorých sôch, atď.    Vyšli sme na povrch na námestí Concorde, preslávenom verejnými popravami gilotínou.  Tu začína ulica Champs Elysées pokračujúca k Víťaznému oblúku a z na opačnej strane námestia je vchod do Tulerijských záhrad, ktoré pokračujú až k Louvru. Na námestí je obelisk z Egypta   a dve pekné zelenozlaté fontány. My sme sa prešli po záhradách, posedeli sme si pri jazierku s fontánou  a kačicami.  Popri Napoleonovom malom víťaznom oblúku podľa antických predstáv – Arc du Carrousel sme sa potom dostali až k peknej sklenenej pyramíde tvoriacej vchod do Louvru. Tá ale (podľa mňa) v spojení s historickými budovami paláca vyzerá ako päsť na oko. Louvre sme si nechali takisto na „permanentkový čas“ – streda až piatok.     Pokračovali sme systémom vykukni, odfoť a zalez,  a takto sme absolvovali námestie bývalej Bastilly  a budovu Opery. Podrobnejšie sme si pozreli obrovský chrám Madeleine – ktorý dal Napoleon postaviť svojej manželke podľa vzoru niektorého gréckeho chrámu – asi Akropoly. Pred večerom sme si ešte boli sadnúť romanticky do parku pri Eiffelovke a pozreli sme si ju zblízka. Na vrch sme sa vyviezť nenechali, výhľad na Paríž je pekný aj z Víťazného oblúku a ten máme zahrnutý v Museum pass – okrem toho zaplatiť za výťah 10 euro sa mi zdalo streštené aj pri Parížskych cenách – keď celodenná vstupenka do Louvru stojí necelých 8. Cestou k metru sme išli inou cestou a tak sme sa zastavili pri „Dianinom“ tuneli a pri pamätníku tejto udalosti.   Na hotel sme prišli unavení do krajnosti.