Okrem toho že Pantheon je obrovský kostol s hrobkami významných Francúzov, je v ňom nainštalované originálne Foucaultovo kyvadlo. V tomto kostole ho aj tento pán prvý krát predstavil verejnosti. Jedná sa o závažie zavesené na lanku, ktoré sa rozkýve, a keďže naň nepôsobia vonkajšie podnety a lanko je veľmi dlhé, kmitanie trvá dostatočne dlho na to, aby bolo zreteľné to, že sa kyvadlo vychyľuje od pôvodnej roviny kmitu do strany približne o 11 stupňov za hodinu. Takto sa dá dokázať fakt, že sa Zem otáča. Nastúpili sme do metra od prostredia 17. – 18. storočia a vystúpili priamo na konci 20. La Defense je moderná štvrť plná skla a oceli, ktorej dominuje Grand Arche – hranatý oblúk, do ktorého vnútorného priestoru by sa zmestil celý pôvodný Viťazný oblúk. V tejto hypermodernej štvrti pôsobila pekne a realisticky prepracovaná obrovská socha zobrazujúca palec asi ako pyramída pre Louvrom, len opačne.Cestou nazad sme na jednej stanici metra našli zaujímavé dekorácie - reprodukcie slávnych obrazov vytvorené z úlomkov skla preložených do viacerých vrstiev a presvetlených zo zadu. Vyzeralo to naozaj zaujímavo a originálne - napriek tomu že to boli kópie.
Vystúpili sme pri Eiffelovke, ktorú sme si chceli pozrieť aj zo severnej strany a posedeli sme si pri – bohužiaľ ešte nefungujúcich – fontánach a kochali striedavo výhľadom na vežu a pohľadom na bláznivých inlineskaterov, ktorí sa snažili polámať sa pri skoku do výšky (viac ako 2 metre) bez dopadovej matrace - tú predsa používajú len deti a „Lamy“. Pri príjemnom posedávaní v tráve sme si zrekapitulovali náš krásny a únavný výlet. V Paríži je toho na videnie príliš veľa na to, aby sa to dalo stihnúť za tých sedem dní, ktoré sme mali k dispozícii. Zhodli sme sa na tom, že na Paríž samotný ešte potrebujeme týždeň, a na okolie s najznámejšími zámkami na Loire minimálne ďalšie dva A od šoférovania ma už asi nič nezachráni – jedine ak by na zámky zaviedli do trať metra... Takže asi začneme plánovať a zbierať mince do extrémne veľkého prasiatka, a potom vydám dalšiu znôšku suchých opisov toho, čo sme videli, aby som mal čo čítať svojim budúcim vnúčatám, keď budú zlé a budem ich chcieť potrestať... :-) V rámci jedného týždňa sme pešo prešli odhadom viac ako 100 kilometrov, videli sme viac sôch a obrazov ako dovtedy za celý život. To množstvo dojmov a vizuálnych zážitkov sa nám tak zlieva do jednej masy, že jediné čo nám zabraňuje mať v myšlienkach dokonalý guláš je kombinácia fotografií, tohoto môjho popisu a plánu, podľa ktorého sme sa snažili riadiť. Mali sme šťastie, že sme vystihli čas pred začiatkom sezóny , pretože ku koncu nášho pobytu bolo v uliciach trikrát viac ľudí, ako v prvé dni. Neviem si predstaviťsituáciu v júni prípadne v júli, keď sa k mase turistov pridá aj horúčava. Na druhej strane - ak by sme chceli navštevovať záhrady a zámky, termín konca marca je nevyhovujúci – stromy ešte len začali pučať a o pestovaných záhradách a trávnikoch sme mohli maximálne snívať. My sme ale išli do Paríža kvôli kultúre, a tak nám nedostatok zelene nevadil
Ak by sa niekto chystal do Paríža – pridávam náš viac-menej reálny itinerár. Ešte si príliš dobre pamätám našu neistotu niekoľko týždňov pre výletom a viem veľmi dobre, ako by mi pomohlo niečo podobné na internete zreálniť naše vlastné plány.
Masochistom čo vydržali čítať až do konca blahoželám, keby ste chceli vidieť ďalšie fotky z nášho parížskeho výletu ktoré sa do článkov nezmestili, nájdete ich na mojej stránke www.bluedot.sk, po kliknutí na ikonku galérie vedľa Paríža, prípadne priamo na tejto adrese:
http://www.bluedot.sk/galerie/pariz/index.html
Hunter
