Už pár kilometrov pred vodopádom sme sa zaradili do radu áut na výnimočne úzkej ceste a hodinu sa pomaličky posúvali. Po hodine sme prišli na prvé parkovisko pred bránou a keďže bolo plné, ďalej do areálu už autá nepúšťali, rozhodli sme, že na vodopád pôjde iba priateľka, ja budem v aute a budem uhýbať ostatným, keď to bude potrebné. A zistil som prečo je tu taký nával – bola nedeľa a všetci Íri sa vybrali piknikovať k vodopádu. Po zhliadnutí fotiek som videl, že v ich ponímaní piknikovanie značilo, že prídu autom čo najbližšie k vodopádu, vyberú jedlo z auta a jedia - fotky hovoria za všetko... :-)
PS: Ak sa Vám nechce platiť za návštevu vodopádu a chcete ho vidieť, stačí ísť autom na tzv. „Wicklow way“. Po pár kilometroch objavíte šípky, ktoré Vás dovedú k výhľadu na vodopád.
Pokračovali sme smerom k Wicklowským horám ku krásnemu miestu zvanému Glendalough – v preklade Údolie dvoch jazier. Už v 6 storočí sa toto prostredie zapáčilo sv. Kevinovi, ktorý tu založil opátstvo. Nesmieme si ale opátstvo predstavovať normálne – zo začiatku to boli jaskynné obydlia pustovníkov nad Horným jazerom, prístupné len loďou. Postupne ale pribúdali ďalšie budovy a najväčší rozmach zažilo opátstvo v 10 – 12. storočí, kedy boli vybudované všetky doteraz dochované budovy okolo Dolného jazera. Areál bol viackrát vyplienený – štyrikrát vikingami a koncom 14 . storočia angličanmi. Potom sa ho snažili obnoviť, ale od 17 storočia bol opustený.
Najzachovalejšími budovami sú „Kuchyňa sv. Kevina“ s kamennou strechou, a okrúhla veža. Ostatné budovy sú ruiny. Zaujímavé na týchto historických miestach v Írsku je fakt, že v ich okolí sa aj v súčasnosti pochovávajú ľudia z okolitých dedín – preto napríklad pri rozvaline kláštora z 12. storočia občas nájdeme aj náhrobok z dnešnej doby.
