Parížske metro je obrovské. Zvyknutý na Prahu a jej tri pidi-trasy metra som mal problém sa zorientovať v desiatkach trás parížskeho ešte skombinovaných s RER. Ale po dvoch dňoch to už išlo - keďže sme sa pohybovali len po vnútornom Paríži. Po trasách z rôznych etáp budovania premávajú rôzne vlakové súpravy - niektoré trasy majú vlaky nie na kovových kolesách ale normálne na pneumatikách. Kto nevidel, neuverí. Ale má to svoje výhody. Je to vcelku tichšie a hlavne - kto by nechcel mať pri rozbiehaní metra pri zvuku pištiacich gúm pocit, že sa vezie v prerastenom šporťáku?
Ja ako človek s 9 rokmi internátnych skúseností som otrlý voči bordelu, smradu a špine, ale priateľka - na jej smolu - otrlá nie je. Bolo vidieť, že v meste žijú všelijakí ľudia, niektorí bez štipky citu pre poriadok. Zamestnanci metra sa snažili udržať aspoň základné zdanie čistoty, ale proti návalu turistov z celého sveta a takisto domácich - takisto pôvodom z celého sveta - nemajú šancu. Turisti alkoholických mravov po sebe nechávajú vždy nad ránom vizitky toho čo jedli a ako sa skvelo a bez miery v noci bavili - samozrejme rovno na nástupišti. Už sme brali ako samozrejmosť, že v centre mesta na stanici Chatelet sme každé ráno obchádzali čerstvý artefakt jedla, pitia a zábavy. K tomu občas pridajú domáci bezdomovci porciu z opačnej časti zažívacieho traktu a obraz ranného metra je dokreslený. Najhoršie na tom je fakt, že takéto zvyky sú bežné aj v uliciach, a preto som s úsmevom spomínal na článok v nejakom ženskom in-magazíne, kde svetaznalá autorka písala - "vôňam v Paríži sa nedá vyhnúť, sú všade...". Áno, vône a pachy sú všade, ale treba sa zdržovať pri stánkoch s dobrotami - akonáhle človek ide ďaľej od hlavnej triedy, je to rovnaké - moč, výkaly a zvratky. Týmto vôňam by som sa najradšej vyhol, ale sú neoddeliteľným sprievodcom rušných častí s barmi, kde chodia "tiežturisti". A prítomnosť orientálnych reštaurácií, voňavých jedál a podobne značí aj prítomnosť orientálnej komunity s vyšším výskytom jedincov s heslom - "keď to už smrdí, navoňavkuj to"...
V metre sme si všimli zaujímavú skutočnosť – extrémne zvýšený výskyt „samomluvcov“. Nie, nešlo o u nás bežne sa vyskytujúcich ľudí s násilným imidžom managera s bluetoothovým prístrojom na každom telesnom otvore, ale o chorých ľudí rozprávajúcich si pre seba, prípadne debatujúcich s neexistujúcim partnerom. Normálne stretneme v Prahe jedného za mesiac, v parížskom metre sme natrafili skoro každý deň na iného.
Pred istým časom som čítal veľmi vtipný článok o výskyte a charakteristike „zvierat“ v MHD. Akoby mi autor čítal z duše – niečo podobné už som nosil v hlave dlhú dobu. A mám ten dojem, že čím viac na západ, tým je to horšie Na Slovensku je napríklad bežné, že nastúpite do MHD a musíte obchádzať jedného, dvoch ľudí , ktorí sa nevládzu odpútať od prvého stĺpika pri dverách. Za česť im slúži to, že väčšinou hneď vystupujú. V Prahe ich musím obchádzať vždy „celý hrozen“, a niektorí sú prisosnutí na stĺpiku až na konečnú, čo dosť dobre nechápem.
A v Parížskom metre to je ešte horšie – bežný je pohľad na priestor pri dverách beznádejne natlačený ľuďmi tak, že sa do vagóna nedá nastúpiť, a medzi dvomi dverami je prázdno, a dokonca sú tam voľné sedadlá. Keďže verím v ľudskú inteligenciu, určite sa jedná o periodický výskyt špeciálnych putujúcich geopatogénnych zón a človek inak rozumný, ale pochodovaním v dave zblbnutý na úroveň zvieraťa sa im inštinktívne vyhýba. Alebo, ak je vagón poloprázdny, človek nastúpi, a hneď ako vkročí do vagóna, začne pôsobiť paralyzačné kúzlo, ktoré mu hovorí „Stoj, už si dnu, kašli na tých, čo sú ešte vonku“. V Paríži nám pomohlo niekoľkonásobné opakovanie čarovného odoklínadla „Pardon“, prípadne „Exkuzemoa“. Samozrejme existujú aj silnejšie odoklínadlá, ale natoľko pokročilý vo francúzskej mágii nie som. Anglicky viem dosť dobre, a aj tak som len počul, že v oblasti New Yorku sa dá použiť formulka „Fakof, sanavbič“, ale musí byť doprevádzaná gestikulovaním v štýle gangsta rapa, špeciálnym drsným výrazom tváre a kilovou zlatou reťazou okolo krku – zrejme ako transfokátorom toku mystických síl. Proste vyššia mágia, na ktorú asi nikdy nedosiahnem.
