Za pol dňa sme stihli prezrieť necelú jednu sekciu a aby sme sa vyhli monotónnosti, po obede sme absolvovali prehliadku Notre Dame z vnútra. Videli sme svetoznáme okrúhle rozetové okná na priečelí aj oddeľujúce lode kostola a aj zbierku liturgických predmetov v trezore (vstup nepokrýva museum pass – asi 3 euro). Výstup do veže ku zvonom je síce zahrnutý do permanentky, ale kvôli mojim problémom s kolenom sme všetky takéto schodovo orientované časti vynechali. V Notre dame sme videli zaujímavý kríž – vyzeralo to, že jeho povrch je spracovaný a nasvietený tak špeciálne kontrastne, že nech sme sa akokoľvek snažili, nedokázali sme foťák naň zaostriť. Nabudúce to vyskúšame so zrkadlovkou, tá má vyšší rozsah... Keďže sme svoje tri dni s permanentkou prispôsobili tomu, že Louvre je v stredu otvorené až do 21:45, v podvečer sme sa vrátili nazad do múzea. Prezreli sme si zvyšok egyptskej, mezopotámskej a Iránskej expozície, a malú časť stredovekých obrazov s náboženskou tématikou – talianska škola. Získali sme dojem, že akonáhle taliansky maliar chcel maľovať malého Ježiša s pannou Máriou, zašiel do najbližšieho ústavu pre choromyseľných a vybral si niekoľko mimoriadne zaostalých jedincov. Na nich sa snažil čo najvernejšie vystihnúť výraz demencie v tvári. Neviem, ale mňa by tento spôsob môjho zobrazenia asi urazil, aj keď – možno to bolo vyjadrenie „Blahoslavení chudobní duchom“. V každom prípade tento štýl umenia moc nemusíme a túto časť sme iba preleteli. Po ďalších hodinách prehliadky sme mali za sebou dve tretiny Louvre. To, čo sme predošlý deň považovali za krajnú únavu, bola len slabučká predpríprava na tento deň. A obávali sme sa dňa nasledujúceho.
Rozmazaný kríž, Mentolkovia (Paríž, časť ôsma)
Začali sme - ako inak - našim najobľúbenejším starovekým Gréckom a Rímom. A – čudujsasvete – sochy boli presne také isté, ako ich originály v Baumaxe - len nie také krásne biele...