Kvalita jedla a pitia v Paríži je s našimi končinami len ťažko porovnateľná. O víne som sa už zmienil, a len pridám svoj názor laika zaťaženého na ťažké červené vína, že máloktoré naše víno mi chutilo viac ako francúzske. Biele pijem málokedy, takže to bohužiaľ posúdiť neviem. Ale aby som neoznačil naše vína za ločprdiny, pil som už aj naše, ktoré mi chutilo zrovnateľne - napríklad jeden moravský Alibernet, alebo niektoré lepšie z Mikulova alebo Modry - keď sa vydaria a je dobrý rok...
Jedlo v bežných reštauráciách kam sme chodili bolo nadpriemerné a keďže sme pobehovali stále ako blázniví, boli sme radi, keď sme mali čas aspoň na obed. Neviem ako priateľke, ale mne chutilo všetko. Asi najviac som si pochutil na mušliach v jednej reštaurácii pod Pantheonom. Dali mi ich celý hrniec, boli len preložené bylinkami, ale čo bolo hlavné, boli čerstvé.
Ale aj ostatné jedlá - napríklad kurací šalát, prípadne bravčové na ružičkovom keli boli dobré. Raz som si dal nejakú servírkou vychvaľovanú severofrancúzsku špecialitu a vykľulo sa z toho údené koleno so zemiakmi a kyslou kapustou - vitajte doma...:-) Dezerty sú osobitná kapitola - ako prvý som si dal už spomínaný créme brulée. Pri jedení je potrebné polámať vrchnú vrstvu karamelu lyžičkou, presne ako v známom filme o Amélii. Kombinácia hladkého krému s chrumkavým karamelom je fantastická.
Ostatné dezerty sú takisto zaujímavé, ale to by bolo dlhé rozprávanie, takže len heslovito spomeniem tie, z ktorými sme sa stretli v rámci obedných menu:
- Chocolate mousse - niečo ako našľahaná pudingo-pena s prídavkom masla
- créme Caramel - karamelový kukurično-maslový (a možno smotanový) krém
- Ile flotante - plávajúci ostrov - hustý bielkový sneh stuhnutý na pare, plávajúci na smotanovo-vanilkovo-vaječno-likérovej tekutine
- piškót s citrónovo – cukrovou polevou A samozrejme rôzne druhy francúzskych a orientálnych pochúťok – baklava, chalva, figové koláčiky, koláče z lístkového cesta plnené rôznymi dobrotami v nespočetných cukrárňach, koláčiky s päťcentimetrovou vrstvou kukuričného vanilkového alebo čokoládového pudingu atď, atď, - to všetko na nás hľadelo z výkladov a bolo nemožné odolať. Mali sme pocit, že prídeme domov a nezmestíme sa do dverí.
Pitie v reštauráciách je drahé - za nealko zaplatí človek niekedy aj 4 - 5 euro. To už sa oplatí dať si nejaké sudové vínko, prípadne zostať pri normálnej vode, ktorú dávajú v reštaurácii väčšinou zadarmo k jedlu. Jedlo a pitie v supermarketoch je mierne drahšie ako u nás, ale je to asi najlepšia voľba na raňajky a večere.
