Cenzúra a blogové deti...

  A pritom je to tak jednoducho vysvetliteľné – a zrejme aj vysvetlené. Americká hviezdička vydávala dvadsať rádobyčlánkov naraz a keďže na titulke je miesto pre desať, obmedzovala iných autorov, ktorých články z titulky logicky mizli. A keďže nereagovala na upozornenie, prikročilo sa k obmedzeniu. Jakub nazval článok sexuálne explicitne, čo sa tiež nepatrí a bol na to upozornený. SvetoObčan vydal článok, kde vylieval s vaničkou aj dieťa - hoci uznávam že dieťa veľmi malé. A to sa nerobí, existujú na to zákony o politickej korektnosti – zlé, hlúpe, ale bohužiaľ platné... A potom akoby dostal záchvat, začal prskať žlč a poukazovať na problémy aj tam, kde neboli. A ďalší určite pribudnú...   Neviem či je ťažké si uvedomiť, že je obrovský rozdiel medzi cenzúrou – úpravou článkov, obmedzením práva na vyjadrenie – zákazom článku, a obyčajným nezaradením článku na titulnú stranu média. Ale zrejme to pre niekoho problém je. Najdôležitejšie je asi prezentovať situáciu mylne - ale takým spôsobom, aby bolo možné teatrálne sa sťažovať a vyhrážať sa. Som zvedavý, ako by vyzerala fluktuácia medzi novinármi, keby každý chcel každý svoj článok na titulnej strane a v prípade že sa tak nestane, zahlásil by prestup ku konkurencii.    Vyzerá to tak, že jediný, kto tu je ako tak v práve, je Jakub - ktorý na svoju obranu dobre podotkol, že kým on publikoval v názve článku slovo “fajka” v angličtine, jeden z tých zlých, zlých, zlých vydal pred časom článok so slovíčkom ”fajka” v slovenčine. A asi bez podobných pripomienok...   Neviem ako by som na danú situáciu reagoval ja, ale niektorí blogeri mi pripadajú ako veľké ješitné deti. Tie tiež občas žalujú na nespravodlivých učiteľov, čo na nich určite sedia. Nedotklivo a prudko reagujú na upozornenia “autorít” bez toho, že by cítili potrebu sebareflexie a analýzy toho, čo sa vlastne stalo. Na každú výtku sa tvária ako na niečo, čo ich fyzicky aj intelektuálne ubíja a ublíženo chcú žalovať “tatinovi”. Myslia si, že stačí kričať na dôkaz toho, že sú v práve... A samozrejme ostentatívne a s buchnutím dverí odchádzajú...  Je to podľa mňa škoda, pretože veľa článkov od nich som si rád prečítal. Ale asi bude najlepšie počkať, kým "dospejú" a pochopia...