A droga silná, nedokážem sa zo závislosti na nej vymaniť a ani nechcem. Aby som ale ďalej neplýtval časom väčšiny klikačov na šteklivé nadpisy poviem to hneď. Ospravedlňujem sa všetkým ktorí podľa nadpisu hľadali v článku "menšiny" v určitej oblasti - o nich tento článok nie je - proste som zase neodolal nutkaniu použiť "kvalitný" nadpis... ;-))))
Zrejme každý rád chrúme. Dobrý pocit z drvenia niečoho tvrdého medzi zubami, a vychutnávania toho dobrého vnútri nám zrejme ostal po predkoch. Ten pocit vlastnej drviacej sily a deštrukcie, ktorá nám ale v konečnom dôsledku prinesie niečo dobré, pocit malého ale dôležitého víťazstva nad nepoddajným jedlom. Väčšine stačí občasná dávka chipsov dvojitej hrúbky, tyčiniek křusli-křasli, prípadne iného „šidítka" pre masy.
Ja som ale zašiel ďaľej. Vychovaný stredoškolským a vysokoškolským internátnym jedlom, získal som (podľa niektorých tradicionalistov) pokrivené vnímanie toho čo je dobré jedlo. Na UHO (najmä to z Mladej Gardy, brrr...) som si samozrejme nezvykol nikdy - to nejde - ale na spôsob podávania placiek a langošov áno. Moja mama je asi už naučená na to, že keď ohlásim príchod domov, je to signál na upečenie zemiakových placiek - ale deň dopredu, a ich následné „zabudnutie" na stole na dlhé hodiny - najlepšie na celú noc a deň. Až keď sú dostatočne „dozreté" a ich okraje sú perfektne stvrdnúté, majú pre mňa to pravé čaro. Priateľka sa za tie roky čo sme spolu určite stále nezmierila s tým, že keď upražíme langoše, niekoľko kusov pre mňa putuje na plech a potom na skriňu na celý deň - ona síce hovorí že sú potom hnusne oschnuté, ale ja ako odborník viem, že len takýmto spôsobom sú celé chrumkavé. Keď v seriáli Priatelia Joey s plným kýblom kuracích krídel z KFC oznámil, že je iba chrumkavú kožu s trojobalom a že mäso ho nezaujíma, cítil som v ňom spriaznenú dušu... Člena menšiny, na ktorú pokrytecká väčšina pozerá úkosom...
Napriek tomu že sa nestretávam s pochopením, neverím tomu že som sám. Neverím že sa nenájde niekto, kto si necháva ako posledné sústo strúhankový okraj z rezňa (najlepšie na koniec predsa), a vyžaduje až na papier vyklepané rezne, pretože len také sú celé chrumkavé. A keď nás bude aspoň 4% populácie, verím že dokážeme presadiť aby sme mohli každý rok organizovať na námestí SNP hlučnú ChrumParade vo vyzývavých kuchárskych zásterách. A keď budeme silní a jednotní, presadíme výnimku na adopciu osirelej osmahnutej panvice iným členom menšiny...ale to už je hudba žiarivej budúcnosti...
A preto všetkých členov našej menšiny pozdravujem - "Chrumkofilovia všetkých krajín spojme sa !!!" A k pozdravu pridávam prvé tri minirecepty... A verím tomu, že postupom času spoločnými silami založíme internetovú chrumkársku knihu plnú "našich" receptov. A tie recepty nebudú určite len o tom - ako hovoria nechápaví neprajníci - Uvarte a usušte... :-P
Hunter (Chrumter).
--------------------------------------------------------------------------------
Chrumkofilské rezne
Suroviny:
porcovaná šunka alebo saláma
trojobal - hladká múka, vajíčka, mlieko, hrubá strúhanka
olej
servítky, kuchynské utierky - iba na odloženie, nejesť!
Pre nás nie je dôležité mäso, na rezni je dôležitý obal. Preto nám stačí porcovaná šunka, prípadne veľkopriemerová saláma. Obalíme ju v trojobale, namiesto strúhanky dáme nahrubo zomleté suché rohlíky - kľudne v nich môžu byť kúsky cca 1 - 5 mm. Pre pokročilejších doporučujem dvojitý trojobal. Každý z „rezňov" po vypražení v oleji položíme na servítku aby sme odstránili väčšinu oleja. Takto zaručíme aj zachovanie chrumkavosti.
Príloha: načo príloha? Pojedám ich samotné, pretože aj tak obsahujú minimálne 80% vysoko prílohovo hodnotného obalu
Poznámka: Už som skúšal robiť tieto „rezne" aj v rúre, ale na správnu chuť potrebujem aspoň mierne posprejovať olejom - a kedže som si stále nekúpil flaštičku na sprejovanie oleja, vyprážam...
Syrové chipsy
Suroviny:
najlepšie údená porcovaná mozzarella, ale poslúži aj iný údený porcovaný syr
servítky, kuchynské utierky
Na malý plameň položíme suchú teflónovú panvicu a pomaly opekáme z oboch strán plátky mozzarelly - syr začne púšťať tuk a vodu - „bublať". Snažíme sa dosiahnuť zčasti žlto-oranžovo-bledohnedú farbu . Obraciame opatrne kovovou obracačkou (zatiaľ som nenašiel dostatočne tenkú obracačku z iného materiálu) až kým nie sú obe strany požadovanej farby a mierne nestvrdnú. Položíme na servítku aby sme odstránili väčšinu tuku. Takto zaručíme aj zachovanie chrumkavosti.
Variácia: Megachipsy - cca pol centimetra až centimeter hrubé plátky údeného syra (eidam je na to dobrý) položíme na plech - najlepšie teflónový a pečieme pri 150 - 170 stupňoch až kým sa mierne neroztečie a nie je na povrchu nie je mierne dohneda.
Pozor - ak plátky dáme príliš k sebe, vznikne jeden megachip, čo nie je pre nás dobré - má menšiu dĺžku okraja...
Kuracie krídla na soli
Suroviny:
10 - 12 ks kuracích krídel
2 kg soli
Dáme vyhriať rúru na 160 - 170 stupňov. Na plech vysypeme soľ, rozprestrieme rovnomerne a na ňu poukladáme (nie tesne vedľa seba) umyté a usušené roztiahnuté kuracie krídla. Vložíme do rúry a pečieme do zhnednutia - vzhľadom na nižšiu teplotu to bude cca 1.5 hodiny. Vylúpneme zo soli a konzumujeme.
