Vojenská katedra 3/5

Nesmrteľnou legendou sa stalo jeho rozprávanie o žiarivej perspektíve a rozpínaní socializmu. Na prednáške u nás v Aule nám vysvetľoval:  " Sudruhovjá, socjálizmus - a samozrejme aj komunizmus je jediné zriadenjé na svete, ktoré sa prirodzene rozrastá. Teraz je nás jedna šestina, ale bude nás viac - jedna sedmina, jedna osmina, jedna devätina..."  A aplauz po pochopení skvostu nenechal na seba dlho čakať. Ústnym prenosom sa dokonca tento výrok dostal aj do repertoáru príbehov Nogu a Skrúcaného. Toto bola bohužiaľ jedna z mála počúvateľných pasáží, ostatné bolo len klasické politrucké blábolenie. Nezáživnosťou sa to nedalo porovnať s ničím, čo sme dovtedy zažili a svojím monotónnym mumlaním by súdruh podplukovník určite vyhral súťaž v uspávaní - "Zaklínač hadov 1989" Už sme všetci driemali, keď niekoho napadol nápad ako oživiť nudnú prednášku - začal jemne pod lavicou dupať. Keď sa k nemu pripojili viacerí, a následne skoro všetci, súdruh politruk nemal s hlasom šancu. Nevidel odkiaľ sa dupkanie ozýva a tak začal chodiť a pozerať do radov, a tie v dosahu jeho zraku prestávali dupkať. Našťastie pre neho, prestalo nás to baviť predtým, ako ho trafil od zlosti šľak. Po ďalšej polhodine zaspávania sme sa s kamarátom rozhodli, že odchádzame na cigaretu - preplazili sme sa ako v akčnom americkom filme bokom prednáškárne až nahor k dverám a po kolenách sme vyšli z von. Už - už som sa tešil, že sme to zvládli, keď som pred očami zbadal vyleštené bagandže a zhora sa ozval dôkaz plukovníkovej pamäte: "Ááále súdruh nevolnýk, kampak, kampak???". Neostávalo nám nič iné, len sa pospiatky a kolenačky vrátiť na prednášku a odtrpieť si ju do konca.