Vojenská katedra 5/5

Pamätám si, že sme raz rozdelení do družstiev museli na rozkaz sadistického poručíka pochodovať v rámci cvičenia asi 3 hodiny v kuse - oblečení v maskáčových bundách pri vonkajšej teplote 30 stupňov. Čudujem sa doteraz že vtedy nikto neskolaboval, ale asi sme boli všetci tvrdí chlapi...:-). Každé družstvo pochodovalo samostatne podľa povelov nás veliteľov družstiev, a tak sme aspoň svoje oddiely synchronizovali do rôznych tvarov, viedli ich proti sebe a podobne. keby som nezažil, neveril by som, aké kolektívne nadšenie účastníkov dokáže vyvolať vytvorenie motívu kosoštvorca s čiarkou z desiatich pochodujúcich radov pseudovojakov.   Príjemnejšie - aspoň zo začiatku boli cvičenia strelecké - začali teoretickou prípravou, pri ktorej nám vyučujúci vysvetlil zásady streľby, uhýbania, krytia a kľučkovania. Napríklad sme sa dozvedeli netušený fakt, že rýchlosť a intenzita kľučkovania je závislá od rýchlosti streľby...Teoretické cvičenia pokračovali pár vystreleniami do terča postojačky, v pokľaku a v ľahu. Na týchto cvičeniach sme sa dozvedeli veľmi dôležitú a praktickú vec, a to - "Čím viac sa roztiahnu nohy, tým lepšie sa trafí do čierneho". Bohužiaľ, tieto cvičenia boli spojené s čistením samopalu, čo až tak príjemné nebolo... Keď nám bolo povedané, že slepé náboje samopal zašpinia neporovnateľne viac ako ostré, dohodli sme sa s vyučujúcim, že praktický nácvik uhýbania, plazenia a kľučkovania budeme robiť len z napodobeninou streľby. Bolo to o to zábavnejšie - traja spolužiaci stáli nad nami, hádzali po nás kamienky a kričali "Ratatata! Ratatata!! BUM, BUM, BUM" a podobne - a my sme sa ich "projektilom" snažili uhnúť a prekľučkovať pomedzi nich. Nezaobišlo sa to samozrejme bez "zásahov" a následných dramatických minútových "úmrtí" v štýle ruských vojnových filmov. Proste paráda - geniálne odreagovanie sa uprostred študijného týždňa. Praktické cvičenia vyvrcholili po dvoch rokoch bojovým cvičením s použitím vozidiel vo vojenskom priestore na Lešti, čo vraj bola najlepšia časť celej výučby. My sme to už nezažili, ale starší spolužiaci tvrdili, že hra na vojakov s naozajstnými tankami, BVP a dokonca aj BRDM2RCH, spolu s oficiálnym dorozumievaním cez vysielačky nemala chybu. Legendárnym sa stal výrok kamaráta, ktorý si o periskop rozbil čelo, a keď sa už po desiaty krát neúspešne snažil zahlásiť zranenie predpísaným spôsobom veliteľovi, zareval naštvane do vysielačky - "TU OROL, TU OROL!!! ROZJEBAL SOM SI HLAVU!!!". A samozrejme táto správa k veliteľovi prešla...:-)   Vojenská katedra bola napriek svojim pár negatívam fantastická vec, a na 100 % z nás urobila chlapov - a keď nie, naučila nás, ako sa povzniesť nad hlúposť, demagógiu a násilné vnucovanie autority. Je škoda, že už nie je.   Warrior Hunter