Biblický zázrak “Na příkopě”

Normálnych a na pohľad zdravých žobrákov som začal ignorovať pár rokov po revolúcii. Prispeli k tomu napríklad články a rozhovory v novinách s niektorými z nich. A samozrejme aj niekoľko osobných skúseností, pretože človek sa na cudzom prípade nenaučí.   Napríklad pred potravinami Hviezda na Kollárovom námestí stávala stará vyschnutá cigánka, ktorá vždy horekovala že nemá čo jesť, že ju muž bije, a svoju výpoveď často podporila svojou modrinou pod okom. Napriek tomu že som mal vtedy plat 1400 Sk, nemal som to srdce odmietnuť ju. Až do chvíle, kedy som ju raz stretol vnútri v obchode, ako si z vyzbieraných drobákov kupuje fľašu rumu. To bol koniec mojich príspevkov na „jedlo“ pre ňu a jej podobných. Pohár hlúposti pretiekol a povedal som si, že budem prispievať iba nadáciám, pretože tie podporujú detičky v domovoch, prípadne týrané alebo postihnuté deti.   Éra nadácií skončila vo chvíli, kedy som sa dostal k interným informáciám o tokoch financií v jednej z nich, a videl auto ďaľšej, ktoré kúpila pre svoju riaditeľku a mediálnu predstaviteľku ešte predtým, ako vôbec začala detičky podporovať... Odvtedy si podporované organizácie opatrne vyberám. A vždy, keď po pár prechodoch okolo nejakej kňučiacej kôpky na zemi zakolíšem a začnem premýšľať o svojej „ľahostajnosti“ a „neľudskosti“, stane sa niečo, čo ma podporí v pôvodnom rozhodnutí.    V sobotu som sa stal svedkom priam biblického zázraku, ktorý Prahu premení na slávne pútnické miesto. Išli sme s priateľkou po ulici Na příkopě (poznámka pre budúcich pútnikov - to je tá na spodnej časti Václaváku). Už z diaľky sme si všimli žobráka v roztrhanej bunde, očividne bez nohy a ruky, ktorý sa nepríčetne kýval pred svojou miskou na peniaze. Turisti prispievali ako diví, a ja som tiež cítil nutkanie vytiahnuť z peňaženky všetky drobné a obdarovať chudáka. Kým sme k nemu prišli, objavili sa dvaja - na pohľad obyčajní - mestskí policajti a zázrak začal. Po prvých liečivých slovách sa žobrákovi neskutočne zvýšila inteligencia, a dokázal s „policajtom“ plynule komunikovať. Zázračný liečiteľ v uniforme ale pokračoval, úbožiakovi zrazu narástla ruka, naplnila prázdny rukáv, a on si ňou na dôkaz hneď vybral z bundy občiansky preukaz. To ale nebolo všetko. Po pár ďalších zariekaniach a magických gestách - ťukaní pelendrekom na policajnú ruku - sa žobrák postavil - a hurá – zrazu mal obe nohy zdravé. Stáli sme a pozorovali túto kolosálnu udalosť, a neskromne premýšľali, že sme videli anjelov zostúpiť na zem, aby znovu liečili lazarov a vliali do nás vieru, ktorú sme takmer celú stratili. Bohužiaľ sme boli príliš ďaleko aby sme videli číslo na uniforme, a nepočuli sme ani modlitby, ktoré spôsobili tento zázrak. A tak tento veľký liečiteľ ostáva skromne v anonymite, a nám zostáva len dúfať, že jeho činnosť bude uzdravovať viac a viac chorých chudákov. Už sa teším ako sa pražský pelendrek stane minimálne takým slávnym ako lurdská voda, a možno nám - blbým sponzorom - ušetrí pár korún...     Hunter