Prasce...

Na túto príhodu som si spomenul tento víkend, keď som sa v jednom super-hyper-mega markete tu v Prahe prehrabával asi 10 minút v hromade brambor a bol som šťastný, že som si vybral väčšinu nad 5 cm, ktoré neboli hnilé, prípadne dočierna obúchané. Potom som sa presunul k paprikám, a tam som sa zase chvíľu hrabal, aby som našiel tri, ktoré nebudú nahnité. Takto som prebral mandarínky, a ani som neskúšal hrabanie sa v zelenočiernych banánoch za skvelú cenu 20 Kč/kg a ignoroval som akciové mango a ananás, ktoré vyzerali, že ich odtrhli o dva mesiace skôr ako mali - som človek, ktorý sa snaží zďaleka obchádzať akciový potravinový tovar kvôli tomu, že si myslím že každá akcia nejakú príčinu mať musí, a nemyslím si že to je iba pritiahnutie zákazníka do obchodu....  Poznámka: Papriky som vybral zrejme dobre, pretože sa mi ráno pri vyberani z chladničky prst do papriky nezaboril. S mandarínkami to už bolo horšie – horké,vnútri zosušené, tretinu tvoria jadierka, kiwi záhadne skokovo prechádzajú z fázy “nekonzumovateľne tvrdé, extrémne kyslé, nezrelé“ do fázy „zošúverené s plesňou vo vnútri“. Priateľkine pomelo za 50 Kč tvorila z troch štvrtín asi tri centimetre hrubá šupka... Zemiaky považujem takisto za svoj úspech, po odkrájaní tretiny objemu sa dajú použiť. Dokonca – musím sa pochváliť – kúpil som hydinové párky, ktoré majú v zložení napísaných viac ako 70 % obsahu hydinového mäsa, a nemajú napísaný obsah bravčových koží...    Takisto som si pritom spomenul na moje nakupovanie na Slovensku v našom obchode - nazvime ho D. (nebudem spomínať názvy, pre istotu), kedy som v rámci adrenalínovej nákupnej archeológie kupovával mäsové výrobky a dúfal, že mi vydržia aspoň do druhého večera v chladničke bez toho aby sa odplazili samé. Dokonca sme mali s predavačkou sprisahanecké rozhovory typu:   Ja: “Pros í m si dva kúsky hydinovej tlačenky.” Ona: “Dva kúsky tmavej bravčovej tlačenky?” Ja: “Ani nie, ja jem iba hydinu, tak mi dajte 20 deka tej kuracej dlhej šunky” Ona: “Tááák, tu Vám dám 20 deka tej morčacej šunky, tú ste predsa chceli, nie?” Ja: “Samozrejme, morčacej. Ďakujem.”   Týmto pani predavačke za zachovanie môjho žalúdka ďakujem.   Ale najlepší bol príbeh na pokračovanie v obchode B. pri mojej bývalej práci – to je ten reťazec čo sa hrdí zaručenou čerstvosťou... tam som vždy kupoval tvrdé, normálne vyzerajúce rajčiny, ktoré do druhého dňa splesneli. Toto som obdivoval, pretože to musí byť neskutočne kvalitná pleseň, čo v priebehu jedného dňa skolí úúúplne čerstvú rajčinu. Ale nie o tom som chcel...  Kolegovia si v tomto obchode vždy kupovali plesňový syr a raz sa im stalo že syr mal namiesto bielej plesne žltohnedú a smrdel na meter ďaleko. Na druhý deň prišli, a keďže spomínaných špeciálne dozretých syrov bola celá polička, upozornili predavačku, že má v regáli plno pokazených syrov. Na to im odpovedala, že áno majú pravdu, stiahne ich. Na ďaľší deň prišli, a čudujsasvete – syry boli stále tam. Tak zavolali predavačku, tá im rovno priviedla vedúceho a on im vysvetlil, že to tak má byť, že to je tým že to je bylinkový plesňový syr. Nedbal na ich argumentáciu - že tie isté syry s iným dátumom majú bielu pleseň a nesmrdia, , že nie sú bylinkové ale cesnakové, a že to asi bude predsa len pokazené - trval na svojom. Tak nasledujúce dni len pozorovali, ako sa pomaly syry vykupujú, a poctivo otvárali každý kupovaný syr až po čas, kedy nadobudli istoru, že “aromatická bylinková” várka už je vykúpená...  Keďže mám dojem, že v tomto štáte demokraticky zákonom zakázané hovoriť že za komunizmu bolo lepšie, nebudem rozvíjať teórie týmto smerom. A samozrejme si to ani nemyslím. Ale nemyslím si takisto, že po 20 rokoch pokroku a žiarivých kapitalistických zajtrajškov kupujeme za 5 x vyššie ceny výrobky ktoré sa v minulosti nehodili ani pre svine. Naivne čakám, kedy konečne nejaký obchodný reťazec zavedie oddelenie s heslom na letáčiku “Nekompromisná kvalita za primeranú cenu”, a ja nebudem musieť tráviť polovicu času v obchode vizuálnym skúmaním toho, či je výrobok požívaťeľný. Prvou lastovičkou ktorej som sa potešil boli špeciálne označené jablká v Carrefoure, ale ostali bohužiaľ lastovičkou jedinou.  Je škoda, že už nie som dieťa, pretože vo svetle nových skúseností by som bol hrdý na to, keby ma mama pri chlípaní polievky, prípadne keď si zašpiním šaty, označila za prasa. Dnes už viem, že človek v niektorých kontextoch je považovaný za niečo menej ako ten kvíkajúci tvor, a toto označenie nás – ak to bude takto pokračovať - môže len potešiť.   Hunter