Špeky do půl zad...

Napríklad už dávno si všímam, že najhoršie učesané sú kaderníčky – za tvar účesu by sa nehanbil ani sfetovaný kreatívec a bežne sa medzi nimi vyskytoval horizontálny melír – teda známky odfarbenia, dvoch farbení a vyrastenia do pôvodnej farby na každom vlase. Obdivoval som odvahu (prípadne sa čudoval nad naivitou) zákazníčok, ktoré z toho, že si kaderníčka takto dokáže zničiť svoje vlastné vlasy, nedokázali vydedukovať pravdepodobný výsledok na ich hlave. Popri kaderníctve sme sa prepracovali do pár obchodov s obuvou. Fakt, že takmer všetky predavačky nosia v práci tenisky prípadne niečo pohodlné typu plážových papúč, považujem síce za miernu vadu, ale beriem to ako daň za praktickosť kvôli nabehaným kilometrom počas pracovnej doby.  Kedysi som priateľke vyveštil, že zužujúce sa špičky na dámskych topánkach sa postupne dostanú do úplného špicu, následne prídu do módy špicaté topánky s vykrútenými predkami dohora - ako v starovekom Turecku nosili džinovia - a módna zhovadilosť skončí tým, že topánky dostanú IN - pestrofarebné farby a na vykrútenú špičku sa zavesí guľatý zvonček, aby image šaša bol dokonalý. Smiať na vývoji som sa strategicky prestal minulý rok, keď nové modely z Talianska dosiahli pretiahnutej špicatosti stredovekých čižiem od plátového brnenia a špičky sa neodvratne začali obracať dohora. A všetky ženy sa nad tým rozplývali, aké je to skvelé a módne...  Najkvalitnejší zážitok som mal ale z oblečenia predavačiek v butikoch. Farebné kombinácie už začínali pripomínať cirkus - ale to som zobral len ako prípravu na poslednú fázu doladenia s budúcou módou šašovských škrpálov. A kombinácie - pestrozelené tričko s odhaleným pupíkom + bedrové nohavice v štýle homeless + staroružové kožené cvičky s čipkovaným motýlikom vpredu + pár kíl navyše - už sú tak bežné, že ma už neprivádzajú do rozpakov. Všimol som si ale, že bedrovky vývojovo postupujú do extrémov - stále viac a viac na vrchu skracujú - asi v snahe zabezpečiť aby sa majiteľka pri návšteve WC nemusela namáhať rozopínaním. Najhoršia kombinácia nás čakala až nakoniec, kedy predavačka s nadpupíkovým tričkom a s asi 15 kilami nadváhy mala rifle tak nízke a úzke, že jej stred tela predelili horizontálne na dve polovice – nohavice naspodu vytvorili guľatú “vybouleninu” zadku a na vrchu z nich v hojnej miere pretekala slaninka – až mal človek pocit, že sú vianoce a pred ním stojí štylizovaný snehuliak... A to najhoršie ešte čakalo – boli sme s priateľkou svedkami, že dievčine v určitej fáze pohybu po predajni vykúkalo z nohavíc cca 5 - 7 cm čiarky (zadnej, nie prednej :-) ). Ja som síce fanúšik odhaleného ženského tela, ale niekedy takéto pohľady nepotešia.  Ak toto oblečenie malo slúžiť ako odstrašujúci príklad toho, aby si ženy s nadváhou nekupovali bedrové rifle, poslúžilo to podľa mňa dokonale. Obávam sa ale, že to bol len ďalší smutný prípad absolútneho nedostatku sebareflexie, tak často videný v posledných rokoch. Prečo ale postihuje v drvivej prevahe iba nežnejšiu časť populácie teda neviem – mám problémy si predstaviť situáciu, kedy by si normálne orientovaný chlap s nadváhou - napríklad ja - dal na seba kombináciu – ružový vrch detvianskeho kroja + bledozelené cyklistické nohavice. Ale na druhú stranu - ten pohľad by určite stál za to...:-)))   Hunter