Účinný nástroj asimilácie slovákov – predavačky?

Veľká výhoda ČR je tá, že môžem rozprávať ako mi zobák narástol a všetci mi rozumejú – aj keď polovica čašníčiek – Rusky – si myslia že som poliak...:-). Jediný typ ľudí, ktorí mi nerozumejú, sú predavačky. Keď niekto v rade predo mnou povie “Poprosim dvacet deka kuřecí šunky” – predavačka mu bez problémov naváži čo chce a podá, ale keď ja poviem “Poprosím dvadsať deka kuracej šunky”, na 90% sa ma predavačka spýta –“Prosim?” (Výnimku 10% tvorí dievčina v jednom Mainlovi, ktorá je slovenka...) Po zamyslení sa nad tým, v čom je rozdiel, začínam mať dojem, že predavačky sú určite agentky tajnej asimilačnej organizácie. Takže keď ma prestane baviť opakovať tú istú vetu dvakrát so zmenou dvoch písmen, príde čas, keď pristúpim k tomu, že radšej poviem vetu v češtine, aby som zbytočne neplýtval slovami a nezdržoval. Poviem si, že keď niekto nie je schopný rozumieť vete, kde sú dve písmená mierne rozdielne od jeho rodnej reči, tak ja som dostatočne inteligentný na to, aby som mu ju povedal tak, aby nebodaj nemusel namáhať svoje závity.  A to práve agentky asimilačnej agentúry čakajú, že urobím. Na každodennom brífingu si predavačka pripíše bod za ďaľšieho slováka ktorého konvertovala, a ja, keď prídem domov do Martina, už nebudem hovoriť slovensko – brátyslavsky ako doteraz (to už si zvykli), ale pravou Husákovčinou, a ked im náhodou poviem skvost typu “apříl” tak to zrejme s vážnou tvárou neprekúsnu...   PS: Ale utešujem sa tým, že to stále nebude taká kvalita, ako keď sa moja schránka na seznam.cz snaží hovoriť po slovensky, citujem: „Požiadovanu operaciu neboľo možné dokončiť, lebo objekt, ku ktorému sa pripojujete, neexistuje. Táto nepritomnost mohla byť zposobena napriklad pracou vo dvouch oknoch vášho priehližača.“   Hunter