Prvou a azda najzávažnejšou vecou, ktorú som nevedel pochopiť je chápanie ľudských práv našimi národne uvedomelými pánmi. Najviac mi nejde do hlavy ich chápanie slobody prejavu. Milí pravačkudvíhajúci chlapci zabúdajú na fakt, že sloboda slova ako každý iný článok ľudských práv je limitovaná. V praxi to znamená, že nikto nemá neobmedzenú slobodu slova. Ľudské práva a ich využívanie sú obmedzené tým, že nemôžeš ich využívaním napádať, poškodzovať alebo obmedzovať iných ľudí. Čiže keď vyhlási niekto, že cigáňov treba strieľať, a že sú to len naničhodníci, tak nech sa nečuduje, že má na rukách putá, pretože urážal etnikum a vyjadril súhlas s porušovaním práv na iných.
Za zmienku stojí aj obhajovanie si svojich názorov, ktoré má často fyzický rozmer. Stretol som málo ľudí, zastávajúcich sa tieto ideológie, ktorí boli schopní a ochotní viesť normálny rozhovor. Doteraz som väčšinou bol pre niekoho za feťáka, buzeranta, židáckeho boľševika, vlastizradcu atď. Neraz som bol fyzicky napadnutý pre iný názor. Tak sa pýtam milí moji národovci: Kde je tá Vaša sloboda prejavu teraz? Kde sú teraz Vaše ľudské práva? Kde boli Vaše ľudské práva, keď ste napadli Dúhový pride?
Za zmienku určite stojí aj to nekonečné uznávanie Slovakštátu. Podľa nich ideálny štát, keď Slovák mal to, čo potreboval. Haha. Kde bola sloboda prejavu? Rozdupaná lágrami, cenzúrou a tisíckami obetí. Splynovaná a mŕtva. Nikde jej nebolo. Čo je to za ideálnosť, keď slovenský gardista sa neštíti židovskej žene zobrať dieťa z náručia a poslať ho do komory, keď kresťanský prezident sa len prizerá takémuto teroru, keď si človek nie je istý či bude ešte zajtra žiť?
Chlapci by si mali každý jeden prečítať nejakú knihu, kde autor zobrazoval utrpenie nejednej skupiny ľudí počas fungovania Slovenského štátu a nevenovať sa len ekonomickým štatistikám, pretože bolo jasné, že keď nám z nemeckého zadku trčali len päty, tak ekonomika rásť bude. Zabúdajú a ignorujú fakt, že po Židoch, Rómoch, komunistoch a homosexuáloch boli na rade Slovania. Áno, aj tí Slovania, ktorým trčali päty z už spomínaných útrob.
Záverom by som dodal, že nie je všetko zlato čo sa blyští a nie je všetko odpad, čo malo žltú hviezdu, tmavšiu pleť alebo inú sexuálnu orientáciu.