Kristína Skottová
Tralala
Vkĺzla ku mne na sedadlo a zadívala sa von oknom. Mala na sebe svetlé sako a tvár jej lemovali husté lesklé vlasy. Po chvíli som si všimla, že si nepretržite voľačo šepká a gestikuluje pri tom rukami. Nebola som sama, kto si všímal. Mami, tá teta je tralala? ozval sa vedľa mňa začudovaný detský hlások. Tíško, zahriakla matka dieťa, no ja som sa usmiala. Aký pekný výraz pre pomenovanie čohosi, čo iným privodzuje rozpaky, ľútosť a smútok. Žiť s niekým, kto je tralala, musí byť predsa strašné.
